Buďte žiariacou otázkou. Pred vami musi byť stále žiarivé „prečo?“, ktoré si vyžaduje odpoveď. Budete si musieť odpovedať sami, aby ste poznali skutočnosť. Povedal som, vytvorte si pálčivú otázku. Čo to znamená? Oheň. Čo to teda je? Keď Johannan [Ján] Krstiteľ videl Krista (svojho bratranca), ako k nemu prichádza, povedal svojim učeníkom: „Ja vás krstím vodou, ale ten, čo príde po mne, vás bude krstiť ohňom a duchom.“ Tá neuhasitelná otázka, otazka na ktorú chcete poznať odpoveď, vás privedie ku krstu ohňom. A tento Svetelný Oheň dokáže spáliť všetku slamu hmotného odpadu: Nenávisť, závisť a mnohé, mnohé iné neresti.


V jednej lekcii som povedal, že mystik by mal byť horiacím otáznikom – „Prečo?“ Musí očakávať, že dostane odpoveď. Pretože musí vedieť, že všetko okolo sa riadi určitými zákonmi. Tieto zákony by mali byť pod „prečo“ ohladom všetkeho, očakávajúc za tým dôvod, aby našiel Úplnú Múdrosť Nekonečného Bytia – Boha. Zistíte, že všetko riadi Super-inteligencia. Ak sa vám nepáči slovo Boh a ak sa vám nepáči ani slovo Nekonečné Bytie, povedzte Super-inteligencia, ktorej nemôžete poprieť, že existuje okolo vás, vo vás a všade vôkol!


Akou cestou teda ísť? Vy, ako súčasná osobnosť (muž alebo žena, ktorí majú mená), vyjadrujúca svoje ja rôznymi spôsobmi (ako vaša súčasná osobnosť – emocionálne a myslením), musíte povedať: „Kto teda som? Juraj? Ján? Helena? Mária? Som to naozaj tým, alebo som výtvorom okolností v čase a priestore?“ Potom nájdete odpoveď opäť od toho, čím nazývate svoje „nižšie“ ja – súčasná osobnosť, ktorá hovorí: „Nie som spokojná s tým, že som tým, čím som.“ Je tu niečo viac. Niečo viac a viac.“ Hovorím vám: nič na hmotnej úrovni nemôže muža alebo ženu ako osobnosť (na dlhý čas) uspokojiť. Možno si myslíte, že je to choroba, táto nespokojnosť osobnosti. Je to tak a – nie je to tak. Je to preto, že neberiete veci tak, ako sú teraz, aby ste ich prežili a dostali ďalšiu lekciu, ktorú sa máte naučiť. Je to druh choroby. Ale z pohľadu vašej Duše to tak nie je, pretože nič materiálne a nič dočasné nemôže priniesť uspokojenie. A – aj vy ste vedomím Duše.


Musíte tieto veci analyzovať, študovať a nájsť riešenie. Spravnym sposob je mať pri všetkom žiarivý otáznik! Vyžadujte logickú odpoveď. To je naša cesta. Teraz, ako súčasná osobnosť muža alebo ženy vyjadrujete ľudskú inteligenciu; čo znamená spôsob myslenia a uvažovania. Niekedy pociťujete potrebu vedieť viac a viac. O čo sa vy a všetci neustále snažíte? Poznávanie vecí prostredníctvom piatich zmyslov o vonkajšom svete je to, čo ľudské bytosti nazývajú životom (v hmotnom svete). Kto sa pozerá do svojho vnútra? To už nikoho nezaujíma! Nikto nevie, že má éterického dvojníka svojho hmotného tela, psychické telo s jeho éterickým dvojníkom a noetikálne, čiže telo mysle, s jeho éterickým dvojníkom! A keď vám to povie niekto, kto to vie, pýtate sa, či naozaj máte toto takzvané psychické telo. A telo mysle? A predsa ich používate – podvedome (ako som povedal), vyjadrujete nimi emócie, túžby, myšlienky a podobne. Sú to len prejavy vašej súčasnej osobnosti. Keď ich začnete analyzovať (sebaanalýza, ako to nazývam, na „nižšej“ pláni), nájdete odpoveď. Musíte však na tom pracovať. Musíte pracovať, aby ste našli cestu z nevedomosti.
Úryvky z lekcií Stoa od Dr. Stylianosa Atteshlisa (známeho ako Daskalos)
​

Čo sú sny?

Ako osobnosť sa George alebo Mary pohybujú vramci hmotného tela. Po niekoľkých hodinách sa hmotné telo cíti unavené a zaspí, väčšinou bez snov. V skutočnosti sny neexistujú. Počas snívania jednoducho vstúpili do psychických svetov bez toho, aby si to všimli. A pretože nie sú schopní si veci usporiadať, rozčuľujú sa nad tým všetkým a myslia si, že tieto svety nie sú skutočné.

Či si to uvedomujete alebo nie, každý z vás každú noc na určitý čas opúšťa svoje fyzické telo. Čo si myslíte, že je spánok? Každú noc sa sebauvedomojuca osobnosť s psychickým telom musí odtiahnuť od fyzického tela. Je to preto, aby mal Duch Svätý prostredníctvom tvorivého éteru možnosť uzdraviť a posilniť fyzické telo v prospech bytosti, ktorá sa ráno vráti do svojho fyzického tela.

Kam si myslíte, že chodíte v tomto čase? Mohli by ste byť len niekoľko metrov od svojho fyzického tela snívajúci vo svojom psychickom tele. Psychické telo bežného človeka nie je vyvinuté do takej miery, aby sa dalo plne používať a prejavovat jeho ja nezavisle ako sebauvedomenie. Možno ste si všimli, že v snoch nemyslíte, a keď nemyslíte, prijímate všetko, čo sa deje, ako prirodzené. Je to preto, lebo nepracujete na svojom psychickom tele prostredníctvom noetikálneho tela, ktoré je v psychickom tele… ale je neaktívne. Preto musíme rozhýbať fungovanie nášho psychického a noetikálneho tela. Môže vaše fyzické telo správne fungovať bez cvičenia? Nie a to nemôže ani vaše psychické telo.

Predstavte si, že je noc a vy spíte. Niektorým z vás sa sníva a niektorým sa nesníva vôbec. Sny môžu byť niekedy logické alebo nelogické a niekedy desivé. Tieto sny prijímate bez veľkého premýšľania. Niekedy máte príjemné sny. Môžete sa ocitnúť vo veľmi krásnom prostredí, ktoré vás na druhý deň ráno ohromí. Nie sú to výtvory vašej fantázie; ocitli ste sa na krásnych miestach psychického sveta. Ale dojem ktory je vytvoreny na vedomie osobnosti je zložitý, pretože neviete, ako si túto spomienku vyvolať. Na druhý deň sa však vraciate úplne vo svojom fyzickom tele, hoci niekoľko hodín bolo vaše vedomie seba prakticky v stave neexistencie. Kde ste vtedy boli? Neboli ste vo fyzickom tele; fyzické telo spalo a plne fungovalo. Staral sa oň Duch Svätý. Ale vy, aspoň ako vedomenie seba, vy ste sa nenachádzali vo fyzickom tele.

Prečo vidíme nesúvislé sny? A prečo všetci nevidíme logické sny? Prečo sa nemôžeme všetci vedome pohybovať v psychických svetoch a spoznávať ich? Počas snívania sa v psychických svetoch pohybujete, ale neviete o tom. V psychickom svete nie ste v bdelom stave (ako vedomenie seba samého so svojím psychickým telom). Nesúvislé nie sú vaše sny ani vaše zážitky, ale vtlačenie skúseností sú v hmotnom mozgu nesprávne. Vaša pamäť zážitkov v psychickom svete predstavuje asi 2 % z celkového počtu vašich zážitkov v ňom. Niekedy si počas dňa môžete spomenúť na niečo zo snového zážitku, na ktorý ste úplne zabudli. Tieto zážitky budete mať, je to úplne prirodzené.

Počas noci sa niektorí ľudia prebudia, keď sú mimo svojich tiel. Keď sa ráno vrátia do svojho fyzického tela, spomenú si, že videli veľmi krásny sen. Väčšina z vás má takúto skúsenosť. „Ale veď je to predsa len sen“. Nie! Je to zážitok v psychickom svete – nie sú to sny, sú to zážitky! Niekto povie: „Áno, ale ja som videl takú zlú nočnú moru, videl som hlúposti, ktoré nie sú skutočné“. Všetko je dobré a skutočné. To, ako si to ráno vtlačíš do seba, do svojho vedomia, je nesprávne.

Uvediem príklad: ak je váš hmotný mozog [filmový] fotoaparát a vy vidíte krajinu, odfotíte ju a potom odfotíte inú krajinu bez toho, aby ste otočili [posunuli] film vo fotoaparáte, potom odfotíte ďalšiu krajinu a ďalšiu krajinu, potom vyvoláte film. Čo uvidíte? Uvidíte, že všetky obrázky budú zmiešané. Hovorím vám, že všetko v psychických svetoch je na svojom mieste, nesprávne je to, ako to ráno vykresľujete vo svojom takzvanom bdelom vedomí. Existujú však spôsoby tréningu a cvičenia, ktoré vám pomôžu zapamätať si. Keď ich budete robiť, budete vedieť, ako správne žiť v psychickom svete. Potom zistíte, že tam žijete rovnako ako v tomto svete. Teraz si už nemýlite obrazy ani dojmy a všetko je na svojom mieste. Tak je to aj v takzvaných noetikálnych svetoch.

Každý človek vidí odlišné sny; sú kľúčom, ktorý nás vedie k poznaniu psychického sveta. Teraz sa ma môžete opýtať – Je psychický svet len snom? Práve v tomto bode mnohí protestujú. Sú to len sny? Čo iné je náš život vo fyzickej hmote ako sen, márnosť márností? Či si spomíname na včerajší zážitok alebo na včerajší živý sen, keď ich porovnáme, aký je medzi nimi rozdiel? Dôležité je, že si ich môžeme vybaviť v pamäti a prijímať tie isté dojmy, znova a znova, tak často, ako chceme. Skúmajte, čo je za týmito dojmami: čo som ja, kto som ja, že môžem prijímať tieto dojmy? Ak si myslíte, že psychické svety, mám na mysli rôzne podroviny psychického sveta, sú rovnaké ako fyzický svet, hovorím vám, že nie sú. Sú to však svety, v ktorých prijímate dojmy, úplné svety fenoménu života ktoré majú svoju formu.

V introspekcii musíte nájsť svoje Ja ako Snívajúci a Mysliaci: Snívajúci a uvažujúci? Aký je medzi nimi rozdiel? Môžem byť snívajúcim aj mysliacim. Pre snívača existujú sladké a pekné sny, ale aj nočné mory, bolestivé sny. V snení nachádzame vlastnosti toho stavu, ktorý nazývam snívaním; ale pre mysliaceho nie. Mysliaci človek je vždy mysliaci. Tam nie sú žiadne zvláštne vplyvy. Našou božskou prirodzenosťou je byť mysliteľmi, a to pomocou Mysle. Toto sú rozdiely medzi mysliteľom a snívajúcim. A Bádateľ Pravdy, v čase, keď vykonáva introspekciu – je mysliteľ alebo snílek? Rozhodne by mal byť mysliteľom. Keď sme snílkom, dosiahneme štádium, ktoré nazývame predstavivosť. Preto solídne myslenie nie je predstavivosť. Musíme len správne klasifikovať tieto dva stavy.

Musíme snívať. Život je sen. Kedy je Život snom? Súčasný okamih nie je sen. Je to skutočnosť. Avšak celá minulosť, keď ju prenesiete do svojho vedomia… je sen. Čo iné je tá spomienka ako sen? Prinášať ju stále dopredu, to je to, čo robí život akýmsi snom. Samozrejme, to je mať minulosť v mysli. Avšak tým, že máme svoje zámery pre budúcnosť, môžeme začať snívať aj o nej. Takže to, čo nazývam snom, nie je len niečo z minulosti, čo prichádza prostredníctvom tej veľkolepej črty našej osobnosti, ktorá prináša scény a osoby do pamäti.

Snívanie (buď oživovanie scén z minulosti, alebo vytváranie nových scén) znamená oživovanie elementálov, ktoré sú v našom podvedomí. Tým v sebe vzbudzujeme sily: Nové túžby, viac nových emócií. Musíme teda študovať, čo vyvolávame v pamäti alebo vo vedomí z minulých alebo budúcich udalostí. Čo to následne spôsobuje? Vytvára to nové podmienky. Keď Hľadač Pravdy pokročí v introspekcii, musí byť len pozorovateľom a mysliteľom všetkých týchto podmienok, aby pochopil skutočnosť, ktorá sa skrýva za fenoménmi a takzvaným snívaním. Ešte raz zopakujem. Sen je sen. Ale snívajúci, ktorý sa stáva mysliteľom, mysliacim nie je sen. Je skutočnosťou.

Hovorím vám, že máme mnoho Bádateľov Pravdy, ktorí už naplno pracujú v psychických svetoch so svojimi učiteľmi, ale na druhý deň ráno si toho veľa nepamätajú. To, samozrejme, nie je na začiatku potrebné. Môžu takto pracovať celé roky, kým sa nezobudia a potom si budú pamätať všetky svoje zážitky. Na správne vtlačenie pamäti do hmotného mozgu bude potrebný čas a prax. Tak ako fyzické telo potrebuje na správne fungovanie cvičenie, tak aj psychické a noetikálne telo. Musíme tiež cvičiť prepojenie éterických náprotivkov noetikálneho, psychického a fyzického tela, aby sme mohli preniesť spomienky z jedného tela do druhého. Toto je potrebné len na začiatku. Neskôr už tú pamäť nebudeme potrebovať, pretože budeme mať vedomosť o tom, čo sme urobili a čo robíme, bez toho, aby sme sa spoliehali na svoj hmotný mozog alebo na svoje éterické, psychické či noetikálne telo. Zistíme, že naše telá nie sú potrebné na to, aby sme si boli úplne vedomí Seba. To sa, samozrejme, nestane skôr, než dosiahneme bod, keď budeme Super – vedomým Seba – uvedomením. Nebudem sa vám snažiť opísať Super – vedomé Seba – uvedomenie, pretože v tomto štádiu je to pre vás veľmi ťažké pochopiť.

Čo je smrť?

Niečo také ako smrť neexistuje. To, čo ľudia mylne nazývajú smrťou, je totiž zmena. Zmena však nastáva každý okamih a my ju môžeme vidieť. Každý z vás bol dieťaťom, chlapcom alebo dievčaťom, ktoré sa hralo na zemi. Kde je ten chlapec teraz? Alebo dievčatko, ktoré drží v rukách bábiku a hrá sa? Kde je teraz to päťročné dieťa? Existuje ešte? Samozrejme, že nie! Zomrelo? Nie, zmenilo sa, aby sa stalo vami, akí ste dnes. V tele toho mladého človeka, ktorý bol kedysi dieťaťom, dnes nie je ani jeden jediný atóm hmoty rovnaký a nikdy nebude, pretože každých sedem rokov sa v našom tele všetko mení – ako nám hovorí tradičná veda. V tele starca, ktorý bol kedysi tým mladíkom, nebude nič rovnaké. Pokiaľ ide o zmenu hmoty, smrť a znovuzrodenie sa v našich hmotných telách odohráva denne.

A aj keď sa považujem za svoju súčasnú osobnosť; moje meno, pohlavie, náboženstvo, národnosť, spôsob myslenia, túžby, slabosti, obavy, bežný spôsob života – aj toto všetko sa denne mení. Starnutie a skúsenosti prinášajú zmeny, opäť denne umierame a považujeme to za zmenu. Ak sa zamyslíme nad tým, akí sme boli pred tromi či štyrmi rokmi, zistíme, že naše záujmy a spôsob myslenia boli iné ako dnes. Čo sa stane s vaším hmotným telom? Zmení sa. Tradičná veda zistila veľkú pravdu, že hmota je nezničiteľná. Jednoducho sa mení. Hmota sa mení na energiu a energia na hmotu.

V živote sú dve skutočnosti, ktoré sa nedajú zmeniť: narodenie a prechod na druhu stranu. Zrodenie a prechod je ako plavba z jedného miesta na druhé na veľkom parníku. Tí, ktorí nastúpia na loď, precestujú celú vzdialenosť. Tí, ktorí sa narodia, budú žiť svoj život až do konca cesty, aby pristáli na určenom mieste. Keď sa rozhodneme byť na tejto lodi, existujú rôzne možnosti. Ak sme chudobní, cestu absolvujeme na palube, večer cítime chlad, pričom máme plášť a spíme na stoličke. Ak sme bohatí, budeme mať luxusnú kajutu. Na lodi môžeme žiť život, aký sa nám páči. Ak sme hazardný hráč, môžeme ísť hrať hazardné hry. Ak radi tancujeme, môžeme ísť a tancovať. Ak sme plavci, môžeme ísť do bazéna. A ak sme leniví, môžeme ísť a spať. Na palube lode môžeme robiť, čo sa nám zachce. To, čo nemôžeme zmeniť, je cesta: od narodenia až po prechod na druhu stranu.

Čo viete o svojich vlastných ľuďoch? Hovoríte im: „Môj syn, moja matka, môj otec.“ A keď odídu a opustia svoje hmotné telo, myslíte si, že ich strácate! Všetci ľudia, keď ich príbuzní prechádzajú na druhú stranu, majú pocit, že ich strácajú. To nie je pravda.

Ak viete, kto ste, a rozvíjate svoje seba – vedomie na vyššiu úroveň, predovšetkým pochopíte, že nič také ako smrť neexistuje. Budete totiž schopní seba – vedome vyjsť z tela a opäť sa doň vrátiť [Exomatóza]. Potom si poviete: „Aha, to, čo nazývajú smrťou, je len to, že sa nevrátim späť do tohto svojho tela, ktoré už nepotrebujem, pretože starne.“ Potom pochopíte, že nikdy nestratíte svojich milovaných. Tí, ktorí prechádzajú na druhú stranu, si myslia, že strácajú živých? Nie, pretože aj keď živí nemôžu komunikovať s tými, ktorí odišli na druhú stranu; tí, ktorí odišli, sú im bližšie ako predtým, keď ešte žili vo svojich hmotných telách. Keď sú zotročení vo svojich hmotných telách, myslíme si, že sú od nás ďaleko, keď sú na rôznych miestach planéty. To je opäť omyl, pretože ak ich naozaj milujeme, sú s nami bez ohľadu na to, kde sa nachádza ich alebo naše hmotné telo.

Kde je druhá strana, miesto posmrtného života? Je tu. Ale ten svet má len inú rýchlosť vibrácií. Je to svet štyroch dimenzií. Hmotný svet je svetom troch rozmerov – zaberá to isté miesto v priestore. Keď dosiahnete tieto pravdy, uvidíte svojich vlastných milovaných takých, akí skutočne sú, nie takých, akých si myslíte, že sú. Pretože – teraz uvidíte seba samých takých, akí skutočne ste, a nie takých, akí si myslíte, že ste.

Hmotná zem má svoj psychický náprotivok, svety štyroch dimenzií. A má tiež noetikálny a noetický náprotivok. Takže pri prechode na druhú stranu človek neopúšťa planétu. Nikto nikdy neopustil planétu prechodom na druhú stranu. Mnohé peklá a raje sa nachádzajú v psychickom náprotivku našej planéty. Mnohí teda majú predstavu, mylnú predstavu, že po prechode na druhý svet opustia planétu. Môžeme však opustiť planétu s noetikálnym a noetickým telom? Nie! Budú sa pohybovať v noetikálnej a noetickej rovine planéty. Môže Bádateľ Pravdy niekedy opustiť planétu? Samozrejme, že môže. Tým, že ovláda a je pánom svojich tiel a rozvíja svoje seba – vedomie nad vedomím tiel. Rozvíjať svoje seba – uvedomenie až po to, čo nazývame Super – vedomie Ja. Potom môže slobodne odísť kamkoľvek; nielen na planétu, ale aj mimo planéty, mimo galaxie, mimo galaxií. Ale kto má na to čas? Na planéte je toľko bolesti a opustiť planétu len pre zvedavosť nie je dovolené.

Život pokračuje v psychických rovinách. Pokračuje ďalej! Pokračuje v noetikálnych rovinách. Pokračuje! Potom si oddýchnete a potom sa opäť inkarnujete do smrteľného tela. Je to naše smrteľné telo v čase a mieste – priestore, ktoré zomrie, ale ako esencia v tele, ako Život, sme nesmrteľní. Smrť neexistuje. To, čo nazývate fenoménom smrti, smrťou hmotného tela, je jednoducho náš prechod do iných stavov vedomia.

Čo je Boh?

Ak sa nás opýtajú: „Čo je Boh?“ a my povieme, že vieme, čo je Boh, budeme klamári. Ale ak povieme, že nevieme, čo je Boh, opäť budeme klamári. Rovnako, ak by sa vás niekto opýtal: „Viete, čo je Slnko?“, tak by ste mohli klamať. Samozrejme, že poviete: „Viem, čo je Slnko… len ohnivá guľa na oblohe, ktorá nám dáva svetlo, teplo a v zime nás hreje.“ A potom poviete: „Viem, čo je to Slnko. Ste si istí, že viete, čo je Slnko? Viete, že objem Slnka je 1,3 milióna krát väčší ako objem Zeme? Ak povieme, že vieme, čo je Slnko – budeme klamári. Ale ak povieme, že nevieme, čo je Slnko, opäť budeme klamári, pretože – o Slnku niečo vieme.

Čo je Boh a čo nie je Boh? Boh je Absolútne Bytie. Ani si nemyslite, že ste schopní pochopiť Boha, to nie je možné. Keď sa pokúsite vnímať svetlo tak, že sa budete dívať na slnko svojimi hmotnými očami, budete oslepení. Je to rovnaké, ako keď sa snažíte vnímať Boha pomocou svojho hmotného mozgu. Napriek tomu môžeme pozorovať Božie prejavy a prostredníctvom týchto prejavov môžeme do určitej miery spoznať, čo je Boh. Čo je teda pre nás Boh? V skutočnosti je Boh Duch a len v Duchu a Pravde sa k nemu môžeme priblížiť. Teraz vidíme Boha z iného uhla pohľadu. Vidíme Boha praktickejším spôsobom. Hovoríme totiž, že Boh je Absolútne Jástvo (Absolute Selfhood – pozn. prekl.). V Jeho Všadeprítomnosti nie je zmysel miesta, kde by ste nevideli Úplnú Múdrosť. Úplná Múdrosť je vyjadrením Božského Jástva(Divine Selfhood ) alebo Boha. Pre nás Boh bol, je a vždy bude.

Boh však nie je to, čo človek nazýva Bohom. Používaním slova Boh ľudstvo minimalizuje Absolútne Bytie na svoju vlastnú mieru. Človek si vytvoril mnoho bohov. Starí Gréci ich nazývali polobohmi a rovnako tak Egypťania. Jednoducho vytvárali elementále. Boh nie je to, čomu niektorí ľudia veria – modla, ikona alebo elementál, ktorý vykonáva fenomény. Samozrejme, že fenomény sa môžu diať. Ale aké sú? Sú výsledkom oddanosti a sústredenia mnohých ľudí na formu, na myšlienku a táto myšlienka získava existenciu. Ale to sa deje automaticky a tieto osoby nevedia, ako sa to deje, ako to dosiahli a ako im to môže slúžiť. Elementály môžu byť zlé, ničivé, alebo dobré a prospešné, ale nie sú Bohom.

Musíme si sadnúť, vedome sa nad tým zamyslieť a dospieť k záverom. Prostredníctvom meditácie musíme preniknúť do významu Boha a nášho skutočného Ja; do toho, čo sme a čo nie sme, čo je Boh a čo nie je Boh. Jednoduché vysvetlenie Boha, ktoré musíme študovať, je Láska. Máme jej v sebe veľa a vyjadrujeme ju. Aj keď ju vyjadrujeme zvláštnym spôsobom, je to láska. Boh je Láska. Keď si vyložíme, čo je láska vo všetkých jej rovinách, je to ďalšia cesta, ktorá nás privedie k Pravde. K Pravde a Svetlu sa nedá dostať len jednou cestou. Všetky cesty sú jednou cestou.

A teraz niečo iné: sme Bohovia ako Duch – Duše. A čo naša niekedy hriešna Súčasná osobnosť, nie sme Bohmi? Bohužiaľ – sme, a mali by sme sa hanbiť! Hanbiť sa za to, čo niekedy robíme! A teda, je to niečo, čo nájdete v Novom zákone, v evanjeliu. Keď sa Bohočlovek, Jošua Kristus, obracal k ľuďom, mužom alebo ženám, obracal sa k ich osobnostiam. Hovoril im: „Ste Bohovia a synovia Všemohúceho.“ (Žalm 82 a Ján 10,34). Nemyslel tým len ako Duch-duše. Myslel tým aj to, že ste Bohovia. Teda vo svojej podstate a prirodzenosti sme Duchom- Dušou. Inak by sme nemohli žiť a existovať. Ale okolo tohto Ja sme si vytvorili škrupinu, ktorá je naším osobným egoizmom. A tento osobný egoizmus je zodpovedný za to, že nás odvádza od Boha a našej skutočnej podstaty – nášho Bytia.

Čo je človek ?

V Biblii, v Starom zákone, je veľa pravdy v jej symboloch. Veľa pravdy. V Biblii čítame: „Boh povedal: Stvorme človeka podľa našej podoby a na náš obraz“. Na „náš obraz“ znamená na obraz všetkých nebies… nebeských svetov. A „podľa našej podoby“ znamená, že ľudstvo je vo svojej Božskej Prirodzenosti podobné Bohu rovnako ako Archanjeli. Ľudstvo je teda na obraz nebies, ale kde sú tieto nebesia? Kristus sa v tomto výroku vyjadril jasne: „Nebeské kráľovstvo je vo vás.“ To je jasne povedané.

„Stvorme človeka…“ Ale kedy to Boh povedal? V čase… v akom zmysle času? Vždy… vo Večnom Teraz. A v akom jazyku to Boh povedal? Určite to nebol ľudský jazyk. „Boh povedal,“ teraz, to je symbolické a znamená to, že v Absolútnej Úplnej Múdrosti Boha v Ňom vibrovalo Jeho Potešenie stvorenia človeka. Komu to Boh povedal: „Stvorme človeka…“? Bolo to určitým triedam Archanjelov. Keď Boh začal vibrovať a vyjadrovať Svoju Vôľu pre stvorenie človeka, okamžite v tom okamihu sa Božia Vôľa a Jeho vibrácia premietla do Archanjelov Strážnych. A Archanjeli Strážni sa podujali na dielo stvorenia, vytvorenia človeka. Takže človek je stvorený. Človek je stvorený; Duch – Duša človeka nie je stvorená. A samozrejme, v tom večnom okamihu tie isté vibrácie rezonovali aj v ostatných rádoch Archanjelov, ktorí prijali Božiu Vôľu „stvoriť človeka“ ako svoju vlastnú vôľu. A samozrejme, v tom istom okamihu začali vibrovať aj tie Duchovné Bytosti, ktorým bolo určené stať sa ľuďmi; pociťovali túto vibráciu ako Radosť Boha a tiež svoju vlastnú vibráciu a radosť. Takže sme sa vtelili z vlastnej slobodnej vôle a z Vôle Všemohúceho. Majte to na pamäti. Hneď v tej chvíli sa jedno Super-vedomie z triedy Trónov pripojilo k svojej bratskej Duchovnej duši a egofikovalo sa s ňou (egofikovať sa znamená, byť v zjednotení, byť v jednote), aby bolo rovnaké ako ľudská Duch – Duša. Jeden lúč tohto Archanjela je teda egofikovaný, aby sprevádzal tohto Ducha na jeho ceste stať sa Dušou – ľudskou bytosťou, a to je náš Archanjel Strážny. Nielen v kresťanskej viere, ale vo všetkých vážnych náboženstvách, vo všetkých cirkvách sa verí v Anjela stráženého, pretože – človek môže prísť do vedomého kontaktu so svojím Anjelom stráženým (alebo Archanjelom). Je tento Archanjel súčasťou nášho ja? Áno aj nie. Ako? Je egofikovany. Podieľa sa na našom živote vo všetkých sférach prírody (materiálnej, psychickej a noetikálnej), ale stále si zachováva svoju čistotu. A tak sa týmto egofikovaním [zjednotením] jedného z Trónov, Archanjela, ktorého nazývame Metatronius, a Bytosti ktorá sa mala stať človekom, začala tvorba ľudskej bytosti.

Čo je to teraz ľudská bytosť? Stvorenie a Boh! Stvorenie znamená jeho telá: hmotné telo a jeho éterický dvojník, psychické telo a jeho éterický dvojník a noetikálne telo a jeho éterický dvojník. Ľudská bytosť je stvorená, ale „… podľa nášho obrazu a našej podoby“, čo znamená, že vyjadruje ja (p.p. selfhood). To znamená, stať sa od samého začiatku seba – vedomým mužom alebo ženou. Na začiatku síce človek žil v jaskyniach s palicou v ruke, ale mal vedomie seba samého. Líšil sa od všetkého ostatného živočíšneho života okolo seba.

Ľudská bytosť je teda ako čiara so stredom a dvoma bodmi na koncoch. Jeden koniec je božstvo (je vo vašej prirodzenosti), vaše skutočné Ja, Duša, Boh, a druhý koniec je vaša ľudská existencia (čo je neustále sa meniaca osobnosť, neustále sa meniaca forma – či už je táto forma v hmotnej, psychickej alebo noetikálnej rovine). Máme stvorenie a stvoriteľa. Hlavnými tvorcami v ľudskej bytosti sú pre jej telá Svätí Archanjeli, ale v nich je to Boh. Lúč nášho skutočného Ja nikdy nevzdialil od Nekonečného Bytia. Tento lúč je potrebné humanizovať (aby sa vytvorilo Jastvo (Ja) našej osobnosti).

Čo je peklo?

Vo dne v noci podvedome vytvárate elementály (svojimi myšlienkami, pocitmi a túžbami) a budujete v sebe ulitu – peklo. Bolo by veľmi dobré, keby ste dokázali budovať len svoju ulitu-raj, ale to ľudia robia len veľmi zriedka. Väčšina ľudí buduje ulity-peklá! Niekto sa možno spýta, kde sú tieto ulity – peklá a ulity – raje? Všetky sú tu, peklá a raje. Je to otázka koordinácie a ničoho iného. Štvrtá dimenzia je teda oslobodená od vplyvu priestoru. Einstein o tom začal hovoriť, ale prestal. Odvážne pokračujeme a hovoríme, že priestor v štvorrozmernom svete nemá rovnaký význam ako v hmotnom svete.

Samozrejme, v knihách o týchto rovinách života nič nenájdete. Aké slová vám to môžu pomôcť pochopiť? Hovorím o svojich vlastných skúsenostiach v týchto svetoch! V týchto svetoch je skutočný život – nie tu. Život na tejto planéte je znečistený nenávisťou, nepriateľstvom a hlúposťou. A čo život na psychickej úrovni? Existuje tam peklo a raj? Nie, nie je len jedno peklo a jeden raj. Každý človek má svoju ulitu – peklo alebo ulitu – raj. Tí, ktorí opúšťajú hmotné telo (smrťou hmotného tela), sa nikdy neocitnú v žiadnom pekle ani v žiadnom raji, v ktorom by už teraz neboli.

To znamená, že žiadny Archanjel, Boh ani nikto iný nevedie záznamy o previneniach aby potrestal ľudské bytosti. Neexistujú žiadne záznamy? Samozrejme, že existujú záznamy! Kde sú tieto záznamy napísané a uchovávané? Sú uchovávané v našej vlastnej osobnosti. A kto ich zaznamenáva? Záznamy robíme my sami svojimi činmi, myšlienkami a emóciami. Ale nemyslite si, že keď človek prejde na druhú stranu, že sú tam trestajúci Archanjeli, ktorí ho chytia a povedia: „Poď sem! Toto je záznam, kniha! Urobil si to a to. Zaslúžiš si vstúpiť do tohto pekla (alebo, aby si si užíval tento raj)“. Nie, len sa ocitnete tam, kde si zaslúžite byť.

Vibrácie vášho psychického tela [tela vašich emócií] vás naladia na danú podúroveň psychickej roviny a vy sa ocitnete v psychickej podrovine, s ktorou teraz vibrujete. Nikto kto prejde na druhú úroveň, sa nemôže ocitnúť v žiadnom raji alebo pekle, v ktorom sa už teraz nenachádza! Ocitne sa tam s rovnakými vášňami, s rovnakým spôsobom myslenia, s rovnakým spôsobom cítenia – ako je teraz v hmotnom tele. Lenže teraz sa mu tieto veci budú zdať oveľa intenzívnejšie.

Svety Existencie nie sú hriešne. Nie! Všetky tieto svety sú dobré. Stvorili ich Svätí Archanjeli a Logos – dokonalé. Dokonca aj hrubohmotný svet je pekný a dokonalý. Je to raj. Môžete sa tešiť z tohto raja. (Samozrejme, že máte raj v sebe.) V hrubohmotnom svete je všetko veľmi pekné, dobre udržiavané Svätými Archanjelmi: hory, oceány, život v nich, stromy, kvety a všetky fenomény života. Hrubohmotný svet je naozaj raj, ale – aby sme ho mohli vnímať ako raj, musíme mať raj v sebe.

Ak sme si v sebe vytvorili ulitu – peklo, ako sa môžeme tešiť z tohto hrubhmotného raja? A rovnako je to aj v psychických a noetikálnych svetoch, ktoré sú na našej planéte a v jej okolí. Boh a Svätí Archanjeli nevytvorili nič, čo by nebolo dokonalé. Môžeme však vidieť niečo dokonalé, ak nemáme dokonalosť my sami? Hovorím vám, že všetky roviny a podroviny psychického sveta (ako lokality a ako krajiny) sú pekné a dokonalé. Rovnako je to aj v noetikálnom svete. V týchto svetoch však nájdete ľudské bytosti zabalené do svojich pekelných ulít, mnohých pekelných ulít, ktoré vytvorili ľudskí démoni v ich osobnosti. Kto je za to zodpovedný? My! Je rúhaním veriť, že Boh je alebo že existuje trestajúci Boh. Nie! Boh je nanajvýš benevolentný!

V ľudskej ulite-pekle alebo ulite-raji je všetko, čo existuje na hrubohmotnej úrovni. V ich pekle – ulite alebo ulite – raji môžete vidieť všetko – všetky tie veci, ktoré si odtiaľto nesú ako svoje dojmy a poznanie. Môžete sa smiať: žijete vo svojom vlastnom svete, váš svet je to, čo ste pochopili, čo ste prevzali z hrubohmotného sveta. Psychický svet je však samé svetlo a krása. A predsa – kto ho môže vidieť? Aj v našom hrubohmotnom svete je v určitých denných hodinách svetlo a krása. Ale keď ľudia žijú vo svojich vlastných myšlienkach, emóciách a životných záujmoch; kto pozoruje toto svetlo a krásu?

Takže v ulitách pekiel a ulitách rajov sa veci nemenia okamžite. Ale hovorím vám, že psychické svety sú oveľa, oveľa lepšie ako hrubohmotný svet. Je to ako vyjsť zo žalára do otvorenej krajiny. Tam majú veci dlhší život. Ak máte na Zemi pekný kvet – ako dlho vydrží? Vydrží len niekoľko hodín alebo maximálne niekoľko dní. A čo sa stane potom? Zákon v hrubohmotnom svete je neustála zmena a rozklad. Je to rovnaké aj v psychickom svete? Nie! Veci majú dlhšiu, oveľa dlhšiu životnosť. Neexistuje tam žiadna zmena? Samozrejme, že áno. Tak ako sa mení čokoľvek v hmotnej rovine, tak sa mení aj tam. Ale kto tú zmenu vykoná? Vy svojím chápaním a svojím rozpoložením To vám hovorím: Nikto nemôže nikoho držať v pekle proti jeho vôli.

Sú všetky psychické podroviny jasné a osvetlené? Nie je v peklách tma? Nie! Dokonca aj to najhoršie peklo je ako kulisa osvetlené a príjemné. Môžu ľudia žijúci v hmotnom tele vidieť svetlo hmotného slnka a rôzne farby, ak sú slepí? Nie, hoci všetky psychické svety sú dokonale osvetlené, pretože sú to svety Boha. No dávajú akúsi slepotu súčasnej osobnosti ľudských bytostí, ktoré žijú v nevedomosti, keď prechádzajú, takže nemôžu vidieť to príjemné svetlo psychickej úrovne. Takže rozpoloženie tých, ktorí prechádzajú, je to, čo vytvára peklá. Na tomto mieste ani v Kráľovstve nebeskom nie je nič zlé, alebo nesprávne! To, čo je protichodné, je to, čo máme v našej súčasnej osobnosti.

Opakujem, že príčinou tejto neschopnosti vidieť svetlo psychických rovín je akási slepota súčasnej osobnosti, ktorá je spôsobená jej vlastnou nevedomosťou a egoizmom. Preto neustále trvám na tom, že musíme zabiť svoj egoizmus. Práve vďaka tomuto egoizmu (spôsobu, akým myslíme, cítime a žijeme v hmotnom svete ako súčasná osobnosť) získavame akúsi psychickú slepotu, ktorá vytvára naše takzvané peklo. To, čo nazývame temnotou a svetlom, sa na druhej strane nazýva nevedomosťou a pochopením. Čo znamená „pochopenie“? Znamená to vidieť psychické svetlo!

Čo je život?

Keby sa niekto opýtal: “Čo je to ŽIVOT?”, každý by okamžite odpovedal: “Ja viem, čo je to ŽIVOT.” Ale viete naozaj, čo je ŽIVOT? Ak viete, čo je ŽIVOT, potom viete, čo je Boh! Preto sa znovu pýtam: „Čo je to ŽIVOT?“ A odpoveď znie: „ŽIVOT: ŽIVOT je neuchopiteľné Bytie. Je a existuje. Byť a existovať sú dva rôzne stavy. „Bytie“ je večné, bez začiatku a bez konca, vo Večnom Teraz. Vo večnosti je vždy „teraz“. Musíme dospieť k pochopeniu Večného Teraz.

Teraz sa vás znovu opýtam: “Čo je to ŽIVOT?” To, čo si myslíte, že viete, je v skutočnosti len fenomén života. A ani tento fenomén nepoznáte náležite. Môžete povedať „žijem“. Áno. Ale môžem povedať, že nie ste jediná živá bytosť. Pozrite sa okolo seba! Miliardy fenoménov života, živých foriem. Samozrejme, keď sa pozeráme okolo seba svojimi hmotnými očami, vidíme javy života; ale čo tak pozrieť sa na kvapku vody cez mikroskop. Čo uvidíte v tej kvapke vody? Uvidíte fenomény života; nespočítateľné množstvo mikroskopických foriem života. Ortodoxná veda zistila, že všade sú javy života. Nazývajú ich mikróby a vírusy. Časom zistili, že pomocou silnejších mikroskopov, elektronických mikroskopov, môžu vidieť ešte menšie javy života. A čo je hlavnou charakteristikou života? Kinéza – pohyb, kmitanie, vibrácie. Nikto nemôže pochopiť javy života inak ako prostredníctvom kinézy (alebo vibrácie). Môžete pochopiť akúkoľvek formu života bez toho, aby sa niečo nepohybovalo?

Čo dnes robí ortodoxná veda? Hľadá na materiálnej úrovni, používa materiálne prostriedky a snaží sa nájsť pravdu. Akú časť pravdy ortodoxná veda doteraz našla? Našla dve veci. Všetko existujúce musí mať formu a kinéza (pohyb alebo vibrácia) je princíp, ktorý riadi živé formy. To je určite pravda, ale je to len časť pravdy. Je to relatívna pravda; Absolútna Pravda je stále skrytá. Každý jav života má príčinu, ktorá ho priviedla k existencii. Ortodoxná veda začala skúmať, čo je život. Skúmajú javy života pomocou piatich zmyslov a určitých nástrojov; len aby zistili, čo je hmotné telo človeka alebo zvieraťa. Nemôžeme povedať, že to, čo dosiahli, nie je veľkolepé. Je to tak. Mali by sme obdivovať prácu týchto ortodoxných vedcov, ale… je toho ešte veľa, čo sa treba naučiť. Musia si uvedomiť, že živá forma je fenomén života, a nie samotný ŽIVOT. „Čo je to fenomén Života?“ Fenomén života je vlastne prejavom ŽIVOTA. Je to systém vibrácií, ktoré nám dávajú celok v rámci vopred určeného cyklu existencie, ktorý má tendenciu udržiavať ho v existencii v rámci „Božej Vôle“, a pod Božou Voľou rozumiem dohľad Ducha Svätého.

ŽIVOT je jeden – Absolútny ŽIVOT. V tomto Absolútnom ŽIVOTE sú všetky fenomény života: rastliny, zvieratá, ľudské bytosti a Archanjelské bytosti. Tento život môžeme vidieť v mnohých štádiách a podobách. Život ľudských bytostí je veľmi odlišný od života rastlinnej ríše, odlišný od života živočíšnej ríše a odlišný od života Archanjelských rádov. A v rámci Absolútneho ŽIVOTA sme, pohybujeme sa a existujeme.

Čo je teda život? Nemali by sme sa sústrediť len na javy života a ich vlastnosti: kinezu alebo pohyb. Musíme vidieť jasnejšie. Je život, mimo javov života, inteligentný? Čo je inteligencia? Človeka môžete nazvať inteligentným, keď dokáže používať svoju myseľ, správne myslieť a chápať relatívnu pravdu. Tento druh inteligencie je však len prejavom fenoménu života. Je veľmi obmedzená a často nesprávna. Každý inteligentný človek sa môže dopustiť chýb. Na druhej strane, robí chyby takzvaná Absolútna Inteligencia, Boh? Pri pohľade na všetky javy života okolo nás, od améby až po galaxiu, nachádzame poriadok. Zisťujeme, že všetky javy života sa riadia určitým zákonom, Zákonom Možností. Žiadny jav života nemôže uniknúť Zákonu Možností. Čo iné môžeme vidieť? Vďaka Zákonu Možností vidíme Všemohúcnosť. Všemohúcnosť Boha vidíme v každom jeho prejave ako fenoméne života. To je definitívne. V Kruhu Možností pri každom jave života vidíme Božskú Inteligenciu a Jeho Všemohúcnosť. Nič pred ňou nemôže uniknúť.

Čo je to Božská Inteligencia a jej Všemohúcnosť? Nie je to Boh? Ako si môžeme predstaviť existenciu Boha vo svete existencie? Predstavujeme si Boha ako fenomén života? Boh je ŽIVOT. Teraz sa vás pýtam: „Viete, čo je Život?“ Stačí pozorovať a skúmať javy života, ktoré sa pohybujú, rastú a prezentujú v tom, čo nazývame čas, môžete vedieť, čo je ŽIVOT? Nie, týmto štúdiom môžeme poznať len charakteristiky fenoménov života. Pozorovaním, sústredením a meditáciou môžete vedieť veľmi veľa o javoch života okolo vás. To robí ortodoxná veda, ktorá používa materiálne nástroje. Ale ak sa vás opýtam: „Môže nejaký jav života existovať, ak nemá Zdroj? Viete si predstaviť niečo, čo sa pohybuje bez zdroja energie?“ Takže musíme mať Zdroj.

Čo je teda ŽIVOT? Povedali sme, že ŽIVOT je Boh, ale slovom Boh minimalizujeme toto Absolútne Bytie na našu mierku. A naša miera nie je dobrá, pretože zbožňujeme materiálno ako Boha. Hoci tým, že Absolútne Bytie nazývame Bohom, nerobíme mu zadosť, musíme toto slovo používať, pretože pre našu ľudskú inteligenciu niečo znamená. Boha však musíme vidieť v Duchu. Spomeňte si, čo povedal Kristus: “Boh je Duch a tí, čo ho uctievajú [pristupujú k nemu], musia ho uctievať v duchu a pravde” (Ján 4 : 24).

Teraz vyvstáva otázka: „Ako?“ Áno, hovoríte, Boh je Duch. Ale ja sa vás pýtam: „Čo ste vy? Ste len hmotné telo? Je to všetko, nič viac?“ Dovoľte mi, aby som vám povedal: „Ste Boh! Aj ty si Duch. Si Duch-Duša prejavujúca sa ako osobnosť.” Teraz prichádzate k bodu analýzy: „Čo som? Kto som?“ Len sa pokúste zistiť, kto ste. To je cieľom Bádateľov Pravdy, to je seriózny výskum. K Pravde sa však nemôžete priblížiť, pokiaľ nevystúpite po rebríku relatívnej pravdy. Nie je také ľahké dostať sa k skutočnému významu Pravdy.

Čo je svetlo?

Keby ste sa narodili v miestnosti plnej svetla a ja by som sa vás spýtal: „Čo je to svetlo?“ Môžete mi povedať, čo je svetlo? Nie! Ale keby som ťa len na chvíľu vzal von, kde je tma, priviedol ťa späť a potom sa ťa znova spýtal: „Čo je svetlo?“, povedal by si: „Teraz už viem, čo je svetlo, pretože teraz viem, čo je tma.“ Pred týmto porovnaním ste to však neboli schopní vedieť.

Aby sme to lepšie pochopili, Život alebo Boh je to isté ako Svetlo. Čo je teda Svetlo? Svetlo môžeme vidieť v mnohých podobách. Najvyššou formou Svetla je poznanie a pochopenie Mysle. Myseľ je Svetlo. Boh je Svetlo (len musíme tento druh Svetla odlišovať od fyzického svetla, ktorými sú éterické vibrácie vychádzajúce zo Slnka alebo z horiacej veci). Potom máme aj nižšie stupne alebo stavy Svetla – ktoré si ako ľudské bytosti budeme interpretovať ako emócie, pocity. Teraz vstupujeme do sveta duality, do svetov existencie – tieto pocity máme ako príťažlivosť a ako odpor. Je to duálny stav Svetov Existencie. Potom máme aj Svetlo, Mysel Svetlo, ktoré sa prejavuje ako hmota. Medzi nimi máme éterické svety.

Čo je svetlo v hrubohmotnom svete?

Materiálne svetlo má určitý stupeň vibrácie, povedzme od 10 do 20. Pod hodnotou desať ich fyzické oko a zrakový nerv nedokážu interpretovať ako svetlo. To isté sa deje nad číslom dvadsať. Tradičná veda nám dnes hovorí, že nad optickou úrovňou a pod ňou existuje mnoho vibrácií [infračervené, ultrafialové, röntgenové atď.] Existuje svetlo, keď je okolo nás tma? Áno, existuje supersvetlo, psychické svetlo (známe aj ako astrálne svetlo) a noetikálne svetlo. Ak však my ako vedomie seba samého nedosiahneme psychické a noetikálne svetlo, potom nič z týchto rovín existencie nemôžeme poznať. Je to podobné ako so všetkými rozhlasovými a televíznymi vysielaniami, ktoré sú všade okolo nás. Nie sme schopní ich poznať, pokiaľ nepoužijeme zariadenie, ako je rádio alebo televízor, aby sme sa naladili na frekvenciu ich vysielania.

Tam, kde nie je svetlo, nie je priestor. Ľudské fyzické oko dokáže interpretovať len určitú frekvenciu vibrácií. Z toho vyplýva, že „vnímanie“ a „chápanie“ je v rámci hraníc vnímania. Keď spíte, vaše fyzické oči sú zatvorené a máte nádherný sen, vidíte pohyb. Venujte pozornosť slovu pohyb, v snoch sa pohybujete. Vaše fyzické telo však leží na posteli, nehýbe sa. Teraz vám položím túto otázku: „Akými očami, akým svetlom vidíte? Akým telom sa v sne pohybujete?“

Päť zmyslov je naozaj úžasných, ale sú veľmi obmedzené! Akým spôsobom teda spoznávate takzvaný hmotný svet? Všímate si ho prostredníctvom svetla vychádzajúceho zo Slnka. Vo veľmi, veľmi tmavej noci (bez svetla hviezd a Mesiaca) vidíte stromy a hory okolo seba? Nie. Neviete o ich existencii. Je to svetlo, ktoré nám dáva zmysel pre pochopenie vecí okolo nás. Teraz sa pokúste pochopiť, čo je svetlo. Čo je svetlo? A je to svetlo vychádzajúce len zo Slnka? Je to všetko? Tradičná veda sa teraz snaží nájsť pravdu a je na najlepšej ceste ju nájsť. Čo je teda svetlo vychádzajúce zo Slnka alebo z čohokoľvek horiaceho? Alebo čo je odrazené svetlo, napríklad svetlo z Mesiaca. Treba študovať podstatu svetla. Poviem vám, že toto svetlo je Myseľ v určitej miere vibrácií. Nazývame ho éterickou vibráciou.

Teraz musíme preštudovať podstatu svetla. Vieme, že svetlo vychádza zo Slnka, ale aké sú jeho charakteristiky? Keď toto svetlo dopadá na akýkoľvek povrch, odráža sa. A toto odrazené svetlo k nám prichádza z hmotných vecí a my hovoríme, že vidíme. Samozrejme, charakteristikou tohto svetla (týchto éterických vibrácií) je, že nesie tvar, formu a farbu veci, od ktorej sa odráža. Prichádza k vám a čo si myslíte, že nesie? Nesie tento odraz, ktorý vo vašom oku, na sietnici vášho oka, vytvára maličký, mikroskopický obraz tejto veci. Keby sa niekto postavil pred vás, nemohli by ste vidieť tú vec, ktorá je za ním. Svetlo spôsobuje vibráciu, vnem vo vnútri oka optickému nervu, a ten potom spôsobuje rovnaké podráždenie v centre v hmotnom mozgu. Toto podráždenie v ľudskom mozgu spôsobuje vibrácie a vy (entita v tele) interpretujete tieto vibrácie a hovoríte, že vidíte. Myslíte si, že tú vec tam vidíte trojrozmerne. Samozrejme, že vidíte, ale, zapojili ste sa do skúmania toho, čo je “vidieť” vedeckým spôsobom?

Sú tie éterické vibrácie, ktoré nazývame svetlom (vychádzajúce zo Slnka, horiaceho telesa alebo elektrickej lampy), jedinými vibráciami? Tradičná veda hovorí, že vyššiu mieru frekvencie vibrácií, než má svetlo, alebo nižšiu, nemožno vidieť, nemožno ju interpretovať hmotnými očami. To je pravda. Môže niekto vidieť tieto vyššie frekvencie vibrácií – vecí mimo našu sferu,mimo hmotné svetlo? Áno. Keď pozdvihnete svoje vedomie na vyššiu úroveň, stanete sa tým, čo nazývame jasnovidcom, – vidcom. A potom môžete vidieť iné vibrácie – ktoré sú tiež svetlom. Hovorím vám – neexistuje žiadna tma! Temnota je naša neschopnosť interpretovať éterické vibrácie vychádzajúce zo Slnka a horiacich vecí a z Mysle. Neexistuje žiadna tma. Je to neschopnosť interpretovať vyššie vibrácie vrátane tých, ktoré nazývate svetlom.

Čo je svetlo vo vyšších svetoch?

Hovorím vám, že to, čo nazývate viditeľným svetlom, je veľmi, veľmi malý rozsah vibrácií. Existuje ich viac, oveľa viac, ktoré sú mimo vášho chápania. Teraz hovoríme, že našimi hmotnými očami môžeme vidieť všetky tieto veci? Áno. Ako môžeme vidieť vyššie vibrácie? Rozvíjaním svojho vedomia seba samého na vyššiu úroveň budete schopní interpretovať tieto vibrácie. Skôr či neskôr opustíte toto hmotné telo a svoje hmotné oči už nebudete používať. Myslíte si, že sa ocitnete v absolútnej tme? Nie! Psychický svet je samosvetelný. Náš hmotný svet je osvetlený vyžarovaním zo Slnka a prostredníctvom odrazu. Ale v psychickom svete je každý atóm, každá molekula, všetko je samosvetelné. V psychickom svete nepotrebujete žiadne Slnko, ktoré by vám dávalo svetlo. Všetky veci sú samosvetelné.

Ale aké oči môžu vidieť tento svet? Môžeme ho vidieť materiálnymi očami? Nie. Ja osobnosti vidí tretím okom, a preto máme nielen zrak, ale aj určitú intuíciu. Pre osobnosť-ja sú tieto obrazy skutočné, skutočnejšie ako dojmy, ktoré osobnosť získala hmotnými očami. Začíname vidieť akúsi podvedomú funkciu tretieho oka. Všetci ho máme bez toho, aby sme si to všimli, a všetci ho používame bez toho, aby sme o tom vedeli.

Hovorme o treťom oku. O treťom oku bolo napísaných mnoho kníh, ale ani v najmenšom ho nepopisujú pravdivo, pretože všetky vychádzajú z toho, že tretie oko má rovnaké schopnosti ako hmotné oči. V tomto prípade by tretie oko tiež prenášalo zrakové informácie cez zrakový nerv do mozgu. Tak to však nie je!

Tretie oko funguje iným spôsobom, dokáže robiť veci, ktoré hmotné oči nedokážu. Predtým sme opísali, ako fungujú hmotné oči. Ak pozdvihneme svoje vedomie na úroveň vedomia seba samého (ešte nie supervedomia), môžeme sa stať jasnovidnými a jasnopočujúcimi, môžeme „vidieť“ vibrácie prichádzajúce z vyšších svetov a môžeme nadviazať kontakt s Archanjelmi.

Čo je to láska?

Kladiem vám otázku: „Viete, čo je to láska?“ Aby sme pochopili, čo je láska, musíme si byť istí, že sme sa oslobodili z pazúrov nášho osobného egoizmu, ktorý lásku deformuje až do špinavých emócií. Emócie sú však vo svojej podstate dobré, ale keď ich ovláda egoizmus, stávajú sa veľmi zlými – aj keď to myslia dobre. Mnohí, mnohí ľudia nesprávne pochopili význam lásky, otrávili ju svojím egoizmom a citom pre dominanciu, ovládanie a nadvládu. Tieto veci musíme študovať v meditácii. Milujete svoju manželku alebo manžela preto, že sa riadia vašimi predstavami? Alebo ak to nerobia, začnete ich nenávidieť. Rozvediete sa. Napriek tomu máte deti. Boh vám zveril deti. Obaja ste priniesli život. Akým právom poslúchate svoj egoizmus a zraňujete život, ktorý ste priniesli? Ako môžeme odstrániť tento svoj vlastný egoizmus? Tým, že budeme milovať druhých!

Čo je teraz Láska medzi ľuďmi? Teraz sa musíme na veci pozerať z iného uhla pohľadu, nielen z hľadiska našich osobných záujmov. Pretože meraním vecí z hľadiska nášho osobného záujmu s tým egoistickým merítkom našej osobnosti skresľujeme význam všetkého – Skresľujeme lásku vo vzťahoch, v rodine, v spoločenstve – všade.

Muž tvrdí, že svoju ženu veľmi miluje, ale možno ju zabije. Prečo? Žena veľmi miluje svojho manžela a svoje deti, a predsa ich mučí. Ako ich tá žena miluje? Ak sa jej opýtate, naozaj ich ľúbiš? Povedala by: „Samozrejme, že ich milujem.“ A vy poviete: „Ale ty ich mučíš.“ Ona by povedala: „Oni ma neposlúchajú. Nepočúvajú, čo hovorím. Nerobia to, čo od nich chcem.“ Potom ich nemilujete, ak ich mučíte a trestáte, pretože nerobia to, čo chcete, aby robili.

Láska odrazom

Čo tým myslím? Ľudské bytosti milujú prostredníctvom odrazu. Milujú to, čo uspokojuje ich egoizmus a ich spôsob myslenia. Je to Láska? To je láska, ktorú niektorí ľudia vyjadrujú, a tento druh lásky spôsobuje bolesť a utrpenie!

Opäť sa pýtam: „Čo je to láska?“ Väčšina z vás povie: „Ach, veď nevieme, čo je to láska?“ Samozrejme, že nie! Pretože to, čo vy považujete za lásku, ja nazývam láskou podľa odrazu. Čo znamená, že niekoho milujete, ak veríte, že ten niekto (je jedno, či je členom rodiny alebo nie) len hladká váš vlastný egoizmus. Uspokojuje vás! Ak je to tak, potom ho alebo ju nazývate svojou milovanou osobou. Ak je však on alebo ona proti vašim túžbam a vôli, začnete sa sťažovať, dokonca útočiť a tak ďalej. Teda toho človeka nemilujete. Keď hovoríte, že ho alebo ju milujete – ste to vy sami, koho milujete. Samozrejme, nie svoje skutočné Ja, ale milujete svoje egoistické ja. Toto je lekcia, ktorú sa musíme naučiť. A čo sa dozvieme? Že pre väčšinu znamená láska pocit uspokojenia a tento druh lásky je zameraný na niekoho, kto hýčka náš egoizmus.

Keď sa vás opýtam, čo je to láska, každý pozná druh lásky, ktorý sa bežne vyskytuje v jeho okolí. Ale keď vám poviem, čo je skutočná láska, myslíte si, že ste schopní to pochopiť? Ak vám poviem, čo je život a svetlo, poviete: „Áno, samozrejme, že vieme, čo je svetlo.“ Ale čo je svetlo v tejto miestnosti v porovnaní so svetlom vonku alebo na slnku? A čo je to láska Boha v supervedomom prejave, v láske k stvoreniu? Ak nemilujeme stvorenie a všetky živé formy okolo nás, nemôžeme tvrdiť, že milujeme Jeho alebo Ono. Nemilujeme život, ak si ho nevážime vo všetkých jeho prejavoch, dokonca ani v mravcovi, motýľovi či vtákovi. Pocity ako sťažnosti, nenávisť, žiarlivosť a nepriateľstvo sú nebezpečnými jedmi vo vašom systéme. Môžu vytvárať rakovinu, vredy a mnoho, mnoho, mnoho ďalších chorôb. Preto vo vlastnom záujme tieto pocity zo seba vyžeňte. Tým, že milujete svojich nepriateľov, sami profitujete z toho, že vyháňate tieto nebezpečné jedy. Všetky choroby sú spôsobené týmito jedmi v našom systéme.

Mnoho ľudí začalo svoje priateľstvo alebo manželstvo s tým, že sa navzájom milujú. Keď sa ich spýtate, či vedia, čo je to láska, zistíte, že láska pre nich znamená, že ten druhý by si ich mal vždy všímať a hýčkať ich egoizmus. Ak má žena námietky voči manželovi alebo muž voči žene, môže ju manžel začať biť alebo žena rozbije manželovi o hlavu tanier. Tieto veci sa dejú všade okolo nás, vo dne v noci. Mnohí ľudia sa rozvádzajú, hoci sa milovali. Kde je ich láska? Čo je to láska? Ak sa ich spýtam, čo je to láska, vedia to? Teraz v sebe analyzujte, čo je vo vás láska k vlastným ľuďom, k ľuďom, o ktorých hovoríte, že ich milujete: k rodičom, manželke, manželovi alebo deťom. Je to naozaj láska? Alebo je to len určitý prejav vášho egoizmu?

K akému záveru dospejeme pri introspekcii? Pre bežných ľudí znamená láska uspokojenie egoizmu. Preto v Kruhoch pre výskum pravdy trvám na tom, že musíme zabiť egoizmus a na jeho mieste pocítiť dôstojnosť poznania svojho skutočného Ja a toho, ako správne milovať. Rozvíjajte svoje vedomie tak, že budete rozvíjať seba ako skutočné Ja, nie ako egoizmus, aby ste pomáhali trpiacim ľudským bytostiam okolo seba. Aby ste vo svojom vedomí seba vyjadrovali Božskú Lásku.

Boh je Láska, Neosobná láska a Čistá láska. Láska pre všetkých a ku všetkým. Láska neznamená – milovanie. To je to, čo by mal človek vedieť a pochopiť, aby dal veci na správne miesto. “Mám si vziať toho druha? Mal by som mať tú ženu?” Nie. Musíte ju milovať. Ale skutočná láska nie je to, čo si myslíte, že je. Nie je to ten pocit vo vašej mysli vlastníctva a všetko to hlúpe správanie nie je láska. Skutočne ju milujte. Ak niekedy bude mať potrebu prísť a vypočuť si vás, potom sa k nej správajte ako k svojej sestre, ale nie viac. Lásku musíme pretransformovať do jej správneho prejavu tak, že pomocou Mysle budete kontrolovať srdce a celé naše správanie.

Pomocou Mysle musíme ovládať svoje srdce. Napriek tomu by ste nemali byť krutí k svojmu srdcu. Vaše srdce bude prvé, ktoré vám poďakuje za to, že ste ho oslobodili od chýb a slabostí. Každý si musí očistiť srdce, pretože ľudskými materiálnymi očami Boha neuvidíme. Boha neuvidíme ani svojou mysľou, ale svojím srdcom. A v Biblii Joshua Emanuel Kristus povedal: “Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.” A tak sa aj stalo. Práve srdcom človek uvidí Boha… pretože Boh je Láska. Mali by sme milovať sami seba? Samozrejme, že by sme mali, ale milovať sa znamená očistiť sa a prinavrátiť sa k sebe. Je to láska k sebe samému; nie je to odovzdanie sa svojim slabostiam a chybám. Samozrejme, musíme milovať svoju osobnosť-ja, aby sme ju jedného dňa pretransformovali do svojho skutočného Ja, ktoré je v nej.

Jednou z prvých vecí, ktoré získate introspekciou a úprimným hľadaním (inšpiráciou), je pomoc vášho Archanjela Strážneho a Svätých Archanjelov Živlov. Potom sa vám zjavia, budú vás milovať a učiť. Hovorím vám, že pocítite blaženosť a prvá vec, ktorú vás naučia, je, čo je skutočná láska. Čo je teda láska? Oni sú láska. Aj vy ste láska, ale musíte sa zbaviť svojho egoizmu a ukázať svoju lásku.

Kontemplácia o láske

V tejto chvíli viete, že ste odlišnou osobou od všetkých ostatných, dokonca aj vo vašej rodine. Od svojho otca, matky, detí. Máte pocit, že ste od nich úplne oddelená osoba a úplne oddelená osoba od všetkých ostatných vo vašom okolí.

Napriek tomu ste len malou súčasťou spoločného Božského Logoického Ja (Selfhood). Najplnším a najúplnejším vyjadrením tohto Ja (Selfhood) bol Joshua Emmanuel, Kristus. On je teraz Logoickým Ja (Selfhood). Všetky ľudské bytosti používajúce Mysel a rozum sú v tom Logoickom Ja.

Pocit, že ste sami, je ilúzia. Je to veľmi nebezpečné a niekedy sa kvôli tomu trestáte pocitom osamelosti. Nikto nikdy nebol osamelý alebo opustený. Snažte sa cítiť, že ste vy, ale že ste jedno so všetkými ostatnými aj tým, že ich milujete. Láska je božský plameň, ktorý spája všetky duše. Prečo nie všetky osobnosti? Už teraz ste zjednotení ako Duch – Duša – Ego v tom, čo nazývam Kristus (Christhood). Prečo nezjednotiť aj nás, aj naše osobnosti, v tejto božskej Láske Loga? Táto Láska vyživuje všetky naše telá (naše psychické a noetikálne telo a éterických dvojníkov), očisťuje ich a spája nás s Logom, ktorý je všade a v nás.

Zhlboka dýchajte a položte si otázku: “Kto som? Čo je láska? Milujem a koho milujem?“ Urobte zo svojho srdca jasné slnko so zlatým svetlom alebo kanárikovo žltým svetlom a vyžarujte toto svetlo okolo seba. Cíťte toto svetlo. ” Očisti naše srdcia, aby odrážali tvoju lásku.”

“Ja som svetlo sveta,” povedal Joshua Kristus, aby vyžaroval túto Lásku k Bohu a ku všetkým ostatným ľuďom. Priveďte si pred seba postupne niektorých ľudí, s ktorými ste mali včera nezhody, a viďte ich šťastných, rozžiarených týmto svetlom vášho srdca. Teraz priveďte okolo seba ďalších ľudí, ľudí, s ktorými máte rozdiely a ktorých máte radi. Naplňte priestor, svoj noetikálny priestor ľuďmi, ktorých poznáte. Pozrite sa, ako toto svetlo z vášho srdca žiari na ich tváre, a pošlite im týmto svetlom želanie: „Nech vás Boh vždy zachová v dobrom zdraví a vo svojej láske.“

Je to najsilnejší elementál, čisto noetikálny elementál. Jedinou túžbou v ňom je vaše želanie vidieť týchto ľudí v dobrom zdraví a šťastným životom. Naučte sa vytvárať tieto velmi mocné elementály. Môžeme zastaviť vojny! Ale, samozrejme, treba sa naučiť milovať, počnúc jednotlivcami a členmi rodiny. Ste si istí, že milujete všetkých členov svojej rodiny, alebo v vás malé rozdiely vyvolávajú iné pocity ako lásku?

Čo je meditácia?

Niektorí vás učia meditovať a dávajú vám určité cvičenia. Ale ja sa vás pýtam: „Čo je to meditácia? Viete, čo je to meditácia a koncentrácia?“ Musíte všetko analyzovať a poznať pravý zmysel vo všetkom. Teraz musíte používať koncentráciu a meditáciu. Samozrejme, meditujte správnym spôsobom, nehádžte kameň len tak naslepo – musíte poznať cieľ, aby ste z toho mali úžitok. Len tak skúšať akýkoľvek druh meditácie nám nepomôže, aby sme sa dostali k Pravde. Ponúka sa mnoho, mnoho, mnoho druhov meditácií, ktoré nikam nevedú. Sú to hlúpe straty času. Videl som ľudí, dokonca aj hinduistov, ktorí sem prichádzajú a roky a roky praktizujú meditácie (nazývajú ich mantrami a dávajú im mená) a nepodarilo sa im ani len ovládnuť tie psychické vibrácie, ktoré sa nazývajú hnev. Pri najmenšej provokácii ich vidíme, ako sa vyburcujú a rozčúlia. Hovorím im: „Pozrite, doteraz ste nič neurobili. Nenašli ste svoje Ja. To, čo považujete za seba samého, nie je vaše skutočné Ja.“ Veľmi často sa stretávam s takýmito ľuďmi, ktorí prichádzajú z Východu a z mnohých iných častí sveta a tvrdia, že študovali Jógu dvadsať, dokonca štyridsať rokov, – čo viedlo kam? Nikam! Mrhajú svojím časom. Takže, Hľadač Pravdy by mal mať svoj cieľ a vedieť, kam tá cesta vedie. Nie len bezcieľne a slepo pracovať.

Preto by ste mali predovšetkým zvládnuť koncentráciu a meditáciu. Potom sa dostanete k ďalšiemu bodu. „Kto medituje? Je to môj ľudský mozog? Je to moje telo? Medituje moje telo? Aké prostriedky používam k meditácii?” Teraz sa priblížte k Mysli. Použite pozorovanie a prostredníctvom neho začnete so sústredením a meditáciou. Znamená meditácia premýšľať o niečom stále dokola, kým nedospejete k nejakému záveru? Čo je to koncentrácia? Ak nie ste majstrom koncentrácie, ako chcete ustáliť svoju pozornosť a pokračovať v meditácii? Tieto dve zručnosti by sme sa mali naučiť, koncentráciu a meditáciu. Tieto slová používate mnohokrát a nájdete ich v mnohých knihách. Všetko však analyzujte a uistite sa, že vo všetkom poznáte skutočný význam.

Meditácia je postupné formovanie mysle do vzájomne prepojených myšlienok, ktoré vedú k poznaniu a vnímaniu, spravidla v súvislosti s vecou, živou formou alebo čímkoľvek iným, čo možno vnímať piatimi zmyslami. Prostredníctvom meditácie získava súčasná osobnosť vedomá si seba samého poznanie. Prostredníctvom meditácie sa do časti mysle, ktorú nazývame podvedomie, dostáva množstvo súvisiacich noetikálnych obrazov. Entita si môže tieto noetikálne obrazy alebo predstavy vybaviť až na vedomú úroveň vedomia, môže znovu prežiť tie isté, podobné zážitky.

Naše meditácie sú niečo pozitívne, niečo, čo vytvára…

Keď začnete používať myšlienkovú meditáciu, zistíte, že vás bombardujú tisíce iných myšlienok. Keď sa začnete pokúšať vytvárať obrazy prostredníctvom meditácie, zistíte, že sa vám vytratia a na ich miesto nastúpia iné obrazy z mnohých tisícov, ktoré existujú vo vašom podvedomí (ktoré ste si doň nesprávne uložili). Niekedy sa dva, tri alebo štyri obrazy spoja a vytvoria vám zmätený obraz (lietajúce zelené kone a podobne), tomu hovoríme fantázia.

Pracujeme vedome, ako vyvážené vedomia samých seba, a za slovom vedomia samých seba sa skrýva naše Ja ako duša, a nie ako trpiaca osobnosť. Stačí nám štvrťhodinka introspekcie, štúdia a meditácie každý deň, a neskôr o trochu viac času. To sa dá robiť bez toho, aby sme museli opustiť svoj každodenný život, pretože ak by sme to urobili, znamenalo by to dezerciu. Musíte byť pripravení na svoju ďalšiu skúsenosť, nech už vás zákon osudu, zákon príčiny a následku, umiestnil kamkoľvek. Všetko, čo musíte urobiť, aby ste uspeli, je snaha a správne nastavenie mysle,

Prostredníctvom meditácie, introspekcie a racionálneho myslenia meníme nezdravé myšlienky a túžby na správne formované myšlienky a rozhodnutia týkajúce sa nášho života. Vďaka tomu získame dobre sformovanú osobnosť, ktorá si uvedomuje samu seba. Správna strava nám dáva zdravšie fyzické telo. Meditácia a správne používanie psycho-noetikálnej hmoty [emócií a myšlienok] buduje lepšiu osobnosť – inak povedané lepší charakter. Hneď ako necháte správne meditačné myšlienky vstúpiť do svojho podvedomia, hovorím vám, že mnohé veci, za ktoré sa teraz možno hanbíte, sa samy rozpustia bez akéhokoľvek vášho úsilia. Samozrejme, že máme v podvedomí svoje temné miesta. Vieme však, že tieto tmavé kúty sa dajú osvetliť a stanú sa znova užitočnými.

Teraz začneme jednoduchú meditáciu.

Keď sa sústredíte na brucho, kde je solárny plexus, je tu oheň a ďalej je posvätná kosť, na ktorú sa ešte nesmie siahnuť. V oblasti brucha sa oheň mení na noetikálnu a psychickú vodu – tzv. Vodu života. Spomína sa to v Biblii v Jánovi 7 : 38, kde Kristus hovorí; „Kto verí vo mňa, ako povedalo Písmo, z jeho brucha potečú rieky živej vody.

Má na mysli niektorých pokročilých. Odteraz budete vedieť, čo Mal na mysli, keď sa v Biblii stretnete s pojmom “rieky živej vody”.

Keď sa sústredíte na solar plexus, musíte si predstaviť žiarenie bielo-modrastého svetla a potom ako jasnú hmlovinu. Týmto cvičením a bez toho, aby ste to vedeli, príde čas, keď ho budete robiť vedome.

Dýchajte zhlboka a pohodlne, viďte vo svojom bruchu centrum vyžarujúce bielo-modrasté svetlo. Vnímajte ho ako slnečnú žiaru, v ktorej strede je vaše fyzické telo ako mikroskopický bod. Nachádzate sa v žiarení, ktoré je noetikálnym ohňom – svetlom. Vaša túžba uspieť v tomto cvičení a projektovať lásku a silu je psychické svetlo.

Čo je modlitba?

Len chodiť do budovy, ktorú nazývame kostol, kľaknúť si a recitovať to, čo nás naučili iní? Využiť čas len na to, aby sme to podvedome recitovali? Je to modlitba? Nie! Čo je to modlitba? Čo môže byť modlitba, okrem – meditácie o vyšších a vyšších témach? Pre mňa je to koncentrácia, meditácia a pozorovanie. A po poznaní skutočnosti konajte modlitby adorácie. To znamená vzdávanie vďaky Nekonečnej Inteligencii – Bohu.

Za čo sa modlíte?

Modlíte sa za uspokojenie hlúpych a nespútaných túžob alebo emócií?Tieto modlitby nebudú vypočuté. Ak hlúpy chlapec požiada otca, aby mu dal žiletky na hranie, ktorý otec mu to dá? Môže si porezať prsty. Práve toto ľudia často robia v tom, čo nazývajú modlitbami, v kostole alebo doma. Uisťujem vás však, že všetky rozumné modlitby sú vypočuté. Musíme teda študovať aj kvalitu modlitby.

Mali by sme sa modliť?

Samozrejme, že by sme mali. Modlitba je správna metóda meditácie. Priblížte sa k svojmu skutočnému Ja vo vnútri a k Bohu, ktorý je vo vás. Čo je však modlitba? Len mechanické šepkanie a premýšľanie o mnohých, mnohých iných veciach v čase, keď len recitujete slová? To nie sú modlitby. Máme inú metódu, ktorú nazývame koncentrická modlitba, čo je sústredenie a meditácia, aby sme vedeli, čo v tejto meditácii robíme. Meditácia je modlitba. Keď hovorím modlitba, znamená to meditovať a chápať, dobre používať Myseľ a oceniť to, čo je za ňou – Boh Života. To je modlitba.

Niekto sa spýtal: „Mali by sme sa pred začiatkom meditačnej praxe pomodliť?“ Ja hovorím, že to je nevyhnutné! Každopádne som nikdy nezačal žiadnu meditáciu ani žiadnu prednášku bez modlitby a vzývania. Prečo? Pretože ďakujete a musíte ďakovať, pretože tak vytvárame tie pozitívne vibrácie, ktoré zadržiavajú priblíženie všetkých negatívnych vibrácií. Pretože sa musíme pripraviť na prácu na pozitívnych vibráciách, vyháňajúc všetky negatívne vibrácie (nebudem ich nazývať diabolskými vibráciami).

Ktorá modlitba je teda najlepšia?

Modlitba nie je len získanie určitých fráz a ich recitovanie, zatiaľ čo v mysli ste niekde inde. Každý si môže vytvoriť svoju vlastnú modlitbu k Nebeskému Otcovi. Možno jednou z najúčinnejších modlitieb je „Bože, zmiluj sa nad nami“. Aj to stačí. Ale kto ju vysloví – pery alebo srdce? Modlitby môžeme tvoriť myšlienkami, slovami alebo srdcom. Najskôr si však očistite srdce. Čo je to teraz modlitba? Modlitba vytvára užitočný elementál. Každá myšlienka a každá emócia vytvára elementály, z ktorých sa skladá naša osobnosť.

Joshua Imanuel Kristus povedal: “Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.” Moja rada je, aby sa každý modlil. Poproste svoju dušu, aby vytvorila modlitbu, ktorú potrebujete. Začnite správne využívať božské dary, aby ste sa stali schopnými pomáhať svojim blížnym, aby ste sa stali svetlom, ktoré dokáže rozptýliť tmu. Modlitby sú elementály svetla. To je modlitba – vytváranie anjelských elementálov, konštruktívnych elementálov, modlitba za zdravie iných, pomoc blížnym. Modlitba v skutočnosti, aby fungovala, by mala byť skutočnou meditáciou a koncentráciou. Zistíte to svojou praxou. Pred meditačnou praxou teda začnite s vážnou koncentračnou modlitbou, aby ste sa naladili na svojho svätého Archanjela Strážneho, na Archanjelov, na Ducha Svätého a na Boha. Boh sa pre vás teraz stane skutočnosťou. Žijete, ste fenoménom života a Boh je Život večný. Pred začatím meditácie sa teda za to modlite. „Proste a bude vám dané.“

A teraz, modlit sa kde?

V kostole, v ktorom kostole? Modli sa v kostole svojho srdca. Každý by si mal urobiť zo svojho srdca Svätyňu Svätých, odobrať sa do nej, starať sa o to, aby bola čistá a očistená, a mať v nej – každého. Pretože: každý je Synom Božím ako Duch- Duša- Ja. Majúc to na mysli, nemôžeme nikoho nenávidieť. Musíme každého milovať. A čo ich chyby, ich správanie? Možno sú voči nám príliš nepriateľskí, útočia na nás. To je jednoducho jav v čase a mieste. Aké je za tým ponaučenie? Je to pre obe strany, aby sa naučili milovať.

Aká bola naša modlitba vzývania Boha na začiatku pred začiatkom lekcie? „Očisti naše srdcia, aby odrážali Tvoju lásku ku všetkým ľuďom.“ – Bádateľ Pravdy nemá nepriateľov. Môžu existovať ľudia, ktorí sa nazývajú jeho nepriateľmi, ale on nemá nepriateľov. Vaše srdce musí odrážať len lásku k Bohu a ku všetkým ostatným ľudským bytostiam. Dbajte na to, aby vo vašom podvedomí nebola voči nikomu žiadna sťažnosť!

Nemôžeme mať nepriateľov. Mali by sme mať priateľov? Ani nepriateľov, ani priateľov – máme bratov a sestry, ktorí patria do tej istej rodiny. Naša ľudská rodina patrí do toho istého domu. Naším domom je planéta. Takže by sme to mali mať na pamäti.

Čo je myšlienka?

Čo je Myseľ a čo je Myšlienka?

Mnohí sa mýlia, keď si myslia, že Myseľ je myšlienka. Nie, nie je. To, čo nazývame myšlienkou, je produktom Mysle a momentálne z ľudského mozgu. Ľudská bytosť má teda zatiaľ potrebu ľudského mozgu produkovať myšlienky. Prečo? Pretože: je pod vplyvom ľudského mozgu. Rozhodne, Myseľ nie je tá malá hrsť hliny v našej lebke, ktorá sa nazýva hmotný mozog.

Opakujem – Myseľ nie je hrsť zeme v lebke, ktorú nazývame mozog, rovnako ako batéria nie je elektrina, pretože batéria môže byť nabitá alebo vybitá (zatiaľ čo elektrina je všade). Musíme teda skúmať podstatu Mysle vo všetkých jej vibráciách a frekvenciách. To si vyžaduje veľa štúdia.

Čo je to myšlienka?

Mnohí povedia: „ Nevieme snáď, čo je to myšlienka? Myslieť znamená vedieť, čo je myšlienka.“ Ja vám však hovorím, že neviete, čo myšlienky v skutočnosti sú, pretože ste túto otázku ešte neanalyzovali. Aká je povaha myšlienky? Čo je podľa vás myšlienka? Myšlienka je sústredenie na získanie poznatkov o stave alebo o predmete. Aby sme mohli mať fenomén myšlienky, musíme mať bytosť, ktorú môžeme nazvať uvedomelosťou seba samého, ktorá myslí – ktorá je mysliteľom. Ak však urobíme analýzu, čo je to vedomie seba samého? Nie je to jednoducho formácia Božskej myšlienky vôkol Bytosti? To si vyžaduje dlhé skúmanie.

Musíme analyzovať, čo je myšlienka. Potom si musíme položiť otázku, odkiaľ čerpáme schopnosť vytvárať obrazy a predstavy z noetikálnej látky prostredníctvom presných myšlienok, ktoré sú možno reálnejšie ako hmotné objekty v trojrozmernom svete. Tento proces nazývame vizualizácia.

A čo je to teda myšlienka? Povedali sme, že všetko je Myseľ ako Superlátka, látka a superhmota. Teraz sa nezaoberáme najnižšou vibráciou Mysle, ktorá sa nazýva hmota. Avšak, všetko je Myseľ.

Myšlienka je forma a myslenie je spôsob, ako ju získať z bezhraničného oceánu beztvarej Mysle v jej nevyjadrenom a už existujúcom stave. A my jej určitým spôsobom dávame – formu. „Formulujeme“ ju a vnášame ju ako noetikálny obraz alebo mentálny obraz do nášho vnútorného sveta, do nášho noetikálneho sveta. Ale premietame ho aj ako elementál do prostredia, ktoré nás obklopuje. Zamysleli ste sa niekedy nad tým?

Povedali sme, že myšlienka je formovanie Mysle, Mysle v určitej forme, ako špecifické obrazy alebo predstavy. Doteraz sa človek naučil vytvárať tieto obrazy úplne mechanicky. A tieto obrazy sú produktom jeho cieľov, želaní a túžob, ktoré nachádza v živote a vo vlastnom prostredí.

Čím sme vo vzťahu k Mysli?

Sme my Myseľ? Nie, my používame Myseľ! Nie sme myšlienkami, nie sme emóciami a nie sme našimi telami. V priebehu štúdia sa teda musíme naučiť ovládať hmotné telo. Študujte všetko možné o hmotnom tele a o práci Archanjelov. Študujte éterického dvojníka. Ovládajte ho. Používajte ho. Študujte emocionálne telo, ktoré nás niekedy mučí nekontrolovanými túžbami a emóciami. Musíme ich kontrolovať a poznať… čo potom? Budeme vedieť, že my nie sme našimi emóciami. Naše emócie sú naším prejavom. Sme našimi myšlienkami? Nie! Čo je teraz pocit? Čo je myšlienka? A aký je medzi nimi vzťah? Nikdy nemôžeme mať pocit bez nejakej myšlienky, ktorá by ho sprevádzala; rovnako ako nikdy nemôžeme mať myšlienku bez nejakého pocitu, ktorý by ju sprevádzal. Teraz musíme tieto dve stavy oddeliť, hoci sú vytvorené z tej istej látky. Vidíme, že každý myšlienkový obraz alebo elementál potrebuje pre svoj nepretržitý život súdržnú silu, čo znamená, že musí mať v sebe pocit a túžbu.

Robíme chybu, keď robíme z Mysle otroka emócií. Zotročujeme Superlátku Mysle, ktorú formulujeme do elementálov, zmesi emócií, túžob a myšlienok. Musíme teda študovať, ako vytvárame elementály, z ktorých sa skladá naša osobnosť.

Čo nájdeme? Zistíme, že naša osobnosť sa skladá z týchto elementálov (z našich dojmov, sympatií a antipatií a myšlienok) a že sa dopúšťame strašnej chyby, keď si myslíme, že tieto elementály (tvoriace súčasnú osobnosť) sú – naše Ja. Teraz introspekciou, skúmaním vecí začíname zisťovať, že: „Áno, teraz – kto som ja, ktorý za týmto všetkým premýšľa, nenecháva sa ovplyvňovať časom a miestom/priestorovými dojmami, skúma povahu mojich takzvaných túžob, myšlienok, stáva sa ich pánom?“

Aký je prínos tohto skúmania? Zistíte, kto ste, čo ste. Stanete sa majstrom Mysle-hmoty. Stanete sa majstrom svojej Mysle-emócií. Budete vedieť, čo sú zač. Budete ich môcť meniť a pretvárať. Potom sa stanete pánom svojej Mysle ako racionálneho myslenia a nedovolíte jej, aby sa stala otrokom vašich emócií. Potom sa stanete pánom života – svojho osudu.

Samozrejme, že Bádateľ Pravdy uvidí, keď bude pokračovať, že môže konečne používať Myseľ spôsobom, ktorý bežný človek nepozná. A tento spôsob alebo metóda je mocná; myšlienka je teraz moc, obrovská moc. Nazývame ju „“ Tvorivá Myšlienka.”

Čo je cieľom Bádateľov Pravdy?

Čo je teda cieľom Bádateľov Pravdy? Po prvé, skúmať a spoznávať, kto a čo sme a čím by sme mali byť. To znamená pochopiť, čo je život v Bohu. Keď teraz hovoríme, že sme bratia a sestry v nezávislých kruhoch Bádateľov Pravdy, o čo sa musíme usilovať? Takže Bádateľ Pravdy by mal mať svoj cieľ a vedieť, kam tá cesta vedie. Nie len bezcieľne a slepo pracovať. To znamená, neplytvať svojou Superlátkou Mysle, ale používať Myseľ správne. Pretože, verte mi, Myseľ, hoci nie je božská, je svätá. Cieľom je teda poznať skutočné Ja. Dosiahnuť Sebarealizáciu prostredníctvom dobrého používania Mysle.

Počas všetkých uplynulých storočí sa veľkí (mnohí veľkí) na celom svete, vo všetkých národoch a civilizáciách venovali tomuto skúmaniu Pravdy a všetci dospeli k rovnakým záverom, ktoré vyjadrili svojím vlastným spôsobom a, samozrejme, vo svojom vlastnom jazyku. Bohočlovek Joshua Emmanuel Kristus, Essén, poskytol náuku kresťanstva, vysvetľujúc viac o relatívnej pravde týkajúcej sa Absolútneho Nekonečného Bytia [Boha], nakoľko to ľudská inteligencia mohla pochopiť, pričom nám poskytol kód života vedúci k tejto veľkej Pravde. Nazval sa Cestou, Pravdou a Životom. Už len v týchto troch slovách nájdeme celé učenie.

Veľkí učitelia poskytli človeku v každej dobe mnoho systémov sebarozvoja. Všetky tieto systémy majú za cieľ vyviesť človeka zo zmätku, z ilúzií, oslobodiť osobnosť človeka od nevedomosti a viesť ho k Sebarealizácii. Niektoré z týchto systémov a rôzne druhy jogy sú pre niektorých ľudí veľmi dobrým, pre iných veľmi nebezpečným počinom. Najmä niektoré spôsoby dýchania, ktorých cieľom je otvoriť alebo prebudiť určité energetické centrá v ich hmotnom tele. Tieto energetické centrá, aj keď sa zhodujú s určitými hmotnými orgánmi v hmotnom tele, sú energetickými centrami na éterickom dvojníku hmotného tela. Koncentrácia na niektoré z nich, najmä na centrum zhodné s hmotným srdcom, je nebezpečná, môže spôsobiť ťažkosti so srdcom.

Systémom pre Bádanie Pravdy, ktorý dnes používajú hľadači Pravdy, je Symbol Života. Je to čisto kresťanský systém, ktorý v sebe nemá nič z hinduistických systémov. Je to Systém zahŕňajúci vedu a náboženstvo, zbavený egoistickej úzkoprsosti a dogmatického fanatizmu. Je to Systém vedeckého výskumu a LÁSKY ku všetkým, Systém bez nebezpečenstva. Je to Systém týkajúci sa Života, Boha Absolútneho Nekonečného Bytia, Loga, Ducha Svätého, Archanjelských Bytostí a Ľudských Bytostí.

Cvičenia v oblasti bezpečného spôsobu dýchania, koncentrácie, správnej meditácie, pozorovania, kontemplácie, vytvárania foriem (vizualizácie), ktoré vedú k intuícii a pozdvihujú vedomie osobnosti na stále vyššie úrovne vedomia (na úroveň vedomia Seba, vedomia Duše, na úroveň Super vedomia Ja, a Supervedomia Ducha – Ja), sú poskytované a dohliada na ne Brat-inštruktor a Sprievodca Rádu pre Bádanie Pravdy.

Takže začíname oddeľovať našu súčasnú sebauvedomujúcu sa osobnosť od Trvalej Sebauvedomujúcej sa Osobnosti [Vnútorného Ja]. Ak to nedosiahneme, nemôžeme napredovať. Teraz mi poviete, aký je z toho všetkého úžitok? Je v tom veľký prínos. Predovšetkým nájdeme svoje skutočné Ja a budeme sa cítiť spokojní, pretože nič z hmotnej povahy nám nemôže priniesť trvalé šťastie a vždy bude existovať nespokojnosť, kým nenájdeme svoje skutočné Ja. Len čo túto pravdu nájdeme, egoizmus nahradí dôstojnosť a sebaúcta, ktoré budú prameniť z poznania pravdy. Zároveň v nej nájdeme uspokojenie a odpoveď na všetky naše mučivé problémy. Tieň Duše Ja, o ktorom sa domnievame, že je naším ja, sa mení zo dňa na deň a jedného dňa zomrie, čiže fyzické telo sa rozloží. Kto nenašiel svoju Dušu, ktorá si uvedomuje svoje Ja, a kto nepocítil: „Ja som duša a mám telo a môžem ho kedykoľvek opustiť alebo si ho vziať“, sa bude obávať smrti. Avšak smrť a rozklad hmotného tela, to je jedna vec a sebauvedomenie je vec druhá. Keď sa súčasná osobnosť oslobodí od hnevu, zranení a malicherností každodenného života – vtedy bude vnímať „Ja som ja“ a pod týmto „ja“ sa neskrýva meno muža alebo ženy. Je to Sebauvedomenie mimo pohlavia, mena alebo národnosti, len Sebauvedomenie.

Najdôležitejšie ciele skúmania pravdy sú: Milovať svojich blížnych a Boha, a najdôležitejšie zo všetkého pre naše kruhy je milovať všetkých, bez akéhokoľvek uprednostňovania a diskriminácie. Organizácie, ktoré sa dopustili tejto chyby, sa rozpadli. Naším cieľom bude výskum pravdy, nič viac. Osoby nemajú význam, význam má len pravda. Zamyslite sa nad tým. Kult osobnosti je ťažký hriech, každý z nás je chrámom a vo svojom Vnútornom Ja nájdeme svojho Boha a pôjdeme ďalej. Úlohou každého jednotlivca je napredovať. Skutočný zisk bude vychádzať z vnútra každého z nás. Bohužiaľ, človek má vo zvyku opravovať všetkých okolo seba, len nie seba. U nás to bude naopak, budeme si navzájom pomáhať až po tom, ako napravíme sami seba, pretože ako môžeme pomáhať iným, keď sme sami v temnote?

Musíme vedieť, že pulzom Života v každej ľudskej bytosti, v jej súčasnej osobnosti, je Duša, ale je zahalená závojom temnoty a ovládaná démonickým ľudským elementálom zvaným egoizmus. Cieľom nie je, aby tá časť, ktorú nazývame zlou alebo zlom, zomrela alebo bola zničená, ale aby sa pretransformovala do svojej vlastnej podstaty. To znamená, že nebudete nenávidieť svoju súčasnú osobnosť, preboha. Idete ju len pretransformovať do svojho skutočného Ja. Nikto nenávidí svoje deti; miluje ich, aj keď sú neposlušné. Dospejú. Naším cieľom nie je ničenie alebo rozpúšťanie, ale transmutácia, zmena na vnútornú realitu.“ Takže človek (muž alebo žena), aj keď je najzlostnejší, má v sebe podstatu Duše. Skôr či neskôr táto Duša očistí celú osobnosť tohto muža alebo ženy.

Aký je teda skutočný účel života na hmotných svetoch? Je to nájsť naše skryté, skutočné Ja a prejaviť ho. To je cieľom nielen Bádateľov Pravdy, ale všetkých ľudských bytostí… je to cieľ života.

Meč bez hrotu

Keď sa Ježiš Kristus narodil v Betleheme v Judei za čias kráľa Herodesa, hľa, mudrci z východu prišli do Jeruzalema. Pýtali sa: „Kde je ten, čo sa narodil ako Židovský Kráľ?“ Videli sme totiž jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť. – Matúš 2 : 1-2

Krátko po nepoškvrnenom počatí istí mudrci na Východe predvídali prostredníctvom jasnovidectva panenské narodenie úplnej inkarnácie Loga v dieťati v Kristovi Joshuovi Emanuelovi. Jedným z týchto mudrcov bol Maharadža Rama-Touaivahan, ktorý spolu so svojím dôveryhodným priateľom a radcom Chekitanom určil čas a miesto v Palestíne, na ktoré sa vydajú, aby vzdali hold vtelenému Bohu.

Maharadža vymenoval svoju matku a brata za spoločných regentov vo svojom kráľovstve a vydal sa do Palestíny v sprievode Čekitana. Ich posvätná cesta viedla cez Arménsko, ktoré bolo v tých časoch rozdelené na dve bojujúce kráľovstvá, ktorým vládli bratia-dvojčatá Gašpar a Dikran. Ráma bratov zmieril a Gašpar dovolil Dikranovi vládnuť obom kráľovstvám, aby sa mohol pripojiť k Rámovi a Chekitanovi na ich púti.

Na ceste na juh stretli beduínskeho astrológa Šacha Baal-das-Oaussara (čo znamená „Sluha boha Osirisa“). Šach ich požiadal, aby ich mohol sprevádzať, a tak sa s dvoma sprievodcami pridal k ich družine. V určenom čase dorazili do Palestíny a hoci vedeli čítať Herodesove myšlienky, a teda dobre vedeli o kráľovej zlobe, Baal-das-Oaussar trval na návšteve Herodesa v nádeji, že ich návšteva zmení srdce Rímskeho vládcu.

Odtiaľ pokračovali do Betlehema, kde pod vedením hviezdy našli Svätú Rodinu. Maharadža Rama-Touaivahan sa predstavil Jozefovi a Márii a predstavil im svojho priateľa a radcu Chekitana. Potom predstavil arménskeho kráľa Gašpara a jeho sprievodcov. Beduín Šach vystúpil a predstavil seba a svojich dvoch sprievodcov. Maharadža pristúpil k dieťaťu, vyzliekol si purpurové, kráľovské rúcho a položil ho okolo postieľky. Zostalo mu len biele spodné rúcho, a tak študenti Skúmania Pravdy vždy nosili biele rúcho, symbol čistoty úmyslov a oddanosti, v rámci úcty k tejto chvíli.

Potom si Maharadža zložil meč, pravú nohu položil na stoličku a meč si pritlačil k stehnu. Meč sa zlomil na polovicu. Dva kusy zlomenej čepele položil k nohám jasieľ, kde ležalo Božie dieťa, a vyhlásil: „Môj Pane, pri tvojich nohách je všetka moc a autorita. Takto vznikol Meč bez hrotu mieru, rozumu a lásky, používaný bratstvom Bieleho Rúcha pri meditáciách a zasväteniach.

Potom si maharadža kľakol k jasliam a modlil sa. Vedľa neho sa modlil aj Čekitana. Po skončení modlitieb sa maharadža postavil a zvolal: „Ham El Khior!“ (sanskrit; „Vidíme Boha“). Odvtedy sa maharadža Rama-Touaivahan volal Ham El Khior. Maharadža pokynul jednému zo svojich sprievodcov, aby pristúpil s veľkou drevenou truhlicou. Položil ju k nohám panny matky so slovami: „Moja Pani, matka Božieho Syna, prijmi toto zlato ako prejav našej lásky. Čoskoro ho budeš potrebovať.

Arménsky kráľ Gašpar pokľakol pred Božím dieťaťom. Gašpar uchopil jasličky oboma rukami a pritlačil si k nim čelo, plakal a hovoril: „Môj Pane, Syn Všemohúceho, ty si nás sem zaviedol svojou jasnou hviezdou. Pokorujeme sa pred tvojou Božskou velebnosťou. Môj Pane a Bože lásky, zmiluj sa nad nami. Gašpar vzal z rúk ošetrovateľa kadidelnicu a naplnil ju horiacim uhlím a kadidlom. Dom sa naplnil jeho krásnou vôňou. Kráľ Gašpar daroval Panne Márii škatuľku plnú kadidla a vrecko zlata.

Šach Baal-das-Oaussar pristúpil k Svätej Rodine so svojimi beduínskymi sprievodcami, poklonil sa pred Božím dieťaťom a oslavoval Boha, jediného Boha, Boha ich otca Ibrahima. Šach pokľakol, vyjadril svoje uctievanie a priniesol svoje dary. A tak Traja mudrci, ktorých úloha bola splnená, nasadli na svoje kone a ťavy. S pozdvihnutými srdcami a plní pokoja odchádzali pútnici z Betlehema, aby šírili radostnú zvesť.

Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj, dobrá vôľa medzi ľuďmi. – Lukáš 2:14

*Daskalos používal túto repliku meča bez hrotu na zasvätenie hľadačov do Kruhov pre Bádanie Pravdy.

Svätý Juraj a drak

Keď vidíme ikonu svätého Juraja, vybaví sa nám spôsob, akým zachránil princeznú.

Preskúmajme symboliku.

Biely kôň symbolizuje naše hrubohmotné telo.

Svätec je symbolom nášho ja ako Duše, ktorá si uvedomuje samu Seba.

Jeho kopija predstavuje vibráciu Mysle-myslenia, inteligenciu a silu vôle.

Drak predstavuje zvodné túžby a vášne.

Voda je éterická vitalita, ktorá je nevyhnutná pre tvorbu, ale ktorá sa spotrebúva a vyparuje prostredníctvom túžob a hnevu.

A konečne princezná je naša súčasná osobnosť, ktorá je zachránená naším Vnútorným ja – Dušou, ktorá si je vedomá Sama Seba.

Nemejský Lev

Pre tých, ktorí sa pustia do práce so Symbolom života (niekedy nazývaným Kresťanská Kabala), je prvou úlohou zabiť leva z Nemey, ktorý predstavuje akýkoľvek hnev alebo zlobu v nás. Ide o prvú z dvanástich prác mýtu o Heraklovi, ktorá je, ako sa ukazuje, metaforou krokov, ktoré každý jednotlivec robí na ceste Sebarealizácie. Každý človek by si mal dávať pozor na to, aby sa hnev neprebudil a neprezentoval. A ako Bádateľ Pravdy ho máme nielen zabiť, ale aj nájsť príčiny nášho hnevu a tieto príčiny vyhubiť. Prijímanie hnevu, potláčanie hnevu alebo vyjadrovanie hnevu nijako neprispieva k odstráneniu príčin hnevu.

To engage in this labor we need to create with Visualization a space-place in which to work.  So with visualization we construct the idea of a space and a place.  We create an environment in our mind in which we see the labor of Hercules killing the lion play out.  But we must create this environment in as much detail as possible, which in the beginning you may find difficult.   But with the help our Divine nature of  Observation.   We need to get the habit of observing and seeing everything.  And we start this practice in by observing our home life, our work life and our relationships with those around us.

Príbeh hovorí, že nemejský lev bolo obrovské, divoké zviera, ktoré zabíjalo a požieralo obyvateľov Nemey. Bol taký desivý, že už jeho rev ľudí desil a ochromoval strachom. Kráľ Eurystheus preto nariadil Herkulovi, aby leva zabil a priniesol mu hlavu a kožu. Nebol to však obyčajný lev. Herkules ho nemohol zabiť svojím veľkým kyjakom. Bol taký silný, že žiadny šíp, oštep ani zbraň nemohli preniknúť cez jeho kožu, kým bol živý. Takže praktický postup. Buď v sede, alebo v ľahu sa veľmi pohodlne a úplne uvoľnite. V žiadnej časti vášho tela by nemalo byť žiadne napätie. Potom musíte upokojiť svoje pocity a myšlienky a začať zhlboka a rytmicky dýchať spôsobom, ktorý sme vám predtým vysvetlili. Teraz vstúpite do zvizualizovaného prostredia tejto úlohy a začnete meditovať. Toto cvičenie je prvým z dvanástich krokov, dvanástich úloh od centra číslo desať u spodku chrbtice smerom k centru číslo osem nad pečeňou v Symbole Života.

Z miesta hlbokého pokoja si teraz v mysli jasne vytvorte tropickú džungľu. Vidíte veľké stromy, kríky, tečúcu vodu, skaly atď. Všetko, čo očakávate, že uvidíte v tropickej džungli. A vidíte sa, ako sa v džungli pohybujete. Čoskoro uvidíte, ako na scénu vstupuje revúci lev. Celú túto scénu si zobrazte čo najpodrobnejšie. A potom si predstavíte, ako Herkules dusí leva, zbavuje ho dychu života, až kým umrie.

Teraz si predstavíte novú scénu, miesto, ktoré už poznáte veľmi dobre. Na tomto mieste vidíte ľudí, ktorí sa pohybujú sem a tam. Teraz v mysli uvidíte, ako na scénu vstupuje niekto, koho nepoznáte a kto je v návale hnevu. Vidíte, ako kričí, vyhráža sa, útočí a možno aj zabíja. Nikdy, ale naozaj nikdy si nepredstavujte, že to robí niekto, koho poznáte.

Teraz vidíte, čo dokáže leví hnev. Preštudovať všetky príčiny a následky hnevu si vyžaduje hlbokú meditáciu a dlhodobú vizualizáciu. V tejto línii štúdia by sme mali pokračovať, kým nezistíme všetky možné príčiny a spôsoby, akými môže byť hnev v človeku podnecovaný.

Tu je však varovanie. Niekedy… často v nás spí lev hnevu, a tak si myslíme, že nemáme veľa hnevu. Keď sa však zmenia naše okolnosti a keď sme vystavení výzve, tento driemajúci lev sa môže prebudiť.

Preto musíme toto monštrum v sebe zabiť. My sami musíme použiť svoju skutočnú silu vôle, aby sme v sebe udusili leva hnevu. To znamená, že bez ohľadu na to, akej provokácii môžeme čeliť, hľadač pravdy nesmie dovoliť, aby sa hnev prejavil prostredníctvom jeho osobnosti.

V tomto mýte Herkules uškrtí leva a potom mu odreže hlavu a nasadí si ju na hlavu. Symbolickým dôvodom tohto činu je, že ľstiví ľudia nesmú vedieť, že hľadač pravdy je neškodný. Je to preto, lebo okolo nás sú oportunisti, ktorí sa ľstivo môžu pokúsiť využiť našu neškodnosť. V tomto prípade je v poriadku zvýšiť tón hlasu, ale v žiadnom prípade by sme nemali stratiť kontrolu nad svojimi emóciami a vypustiť leva hnevu.

Táto časť príbehu znamená, že keď v sebe zabijeme hnev, musíme sa niekedy symbolicky obliecť do kože a hlavy leva, aby iní nezneužili pokojnú myseľ a milujúce srdce hľadača pravdy. Keď si oblečieme kožu a hlavu, ostatní môžu vidieť zuby mŕtveho leva, ale hlava mŕtveho leva nemôže ostatných uhryznúť. Toto je skutočný zmysel.

V metaforickom mýte o dvanástich Heraklových prácach sa teda skrýva veľké učenie a praktický návod. Cieľom učiteľov, ktorí vytvorili tieto mýty pre Grécko-Egyptské školy mystérií, bolo ukázať nám cestu k osvieteniu a Sebarealizácii, a nie len vytvoriť imaginárne príbehy pre deti.

Title for This Block

Description for this block. Use this space for describing your block. Any text will do. Description for this block. You can use this space for describing your block.

Button

Márnotratný syn

Bol raz jeden človek, ktorý mal dvoch synov, a mladší povedal svojmu otcovi: „Otče, daj mi môj podiel z majetku. A tak rozdelil svoj majetok medzi nich. O niekoľko dní neskôr mladší syn premenil celý svoj podiel na hotovosť a odišiel z domu do ďalekej krajiny, kde ho premrhal ľahkomyseľným životom. Všetko minul, keď v tej krajine vypukol veľký hladomor a on začal pociťovať núdzu. Preto odišiel a pridal sa k jednému z miestnych statkárov, ktorý ho poslal na svoju farmu, aby sa staral o ošípané. Bol by si rád naplnil brucho luskami, ktoré prasatá jedli, ale nikto mu nič nedal. Potom sa spamätal a povedal si: „Koľko platených sluhov môjho otca má viac jedla, ako môžu zjesť, a ja tu umieram od hladu! Vydám sa na cestu, pôjdem za svojím otcom a poviem mu: Otec, zhrešil som proti Bohu a proti tebe, už nie som hoden nazývať sa tvojím synom, zaobchádzaj so mnou ako s jedným zo svojich platených sluhov.

Vydal sa teda do domu svojho otca. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho jeho otec a srdce mu zaplesalo. Rozbehol sa mu v ústrety, objal ho a pobozkal. Syn povedal: „Otče, zhrešil som proti Bohu i proti tebe, už nie som hoden volať sa tvojím synom. Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo, doneste mu plášť, môj najlepší, a oblečte ho; na prst mu dajte prsteň a na nohy obuv. Prineste vykŕmené teľa, zabite ho a usporiadajme hostinu na oslavu tohto dňa. Veď tento môj syn bol mŕtvy a ožil; bol stratený a našiel sa. A začala sa slávnosť.

Starší syn bol teraz na farme, a keď sa vracal, počul hudbu a tanec. Zavolal jedného zo sluhov a opýtal sa, čo to znamená. Sluha mu povedal: „Tvoj brat sa vrátil domov a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo ho má živého a zdravého. On sa však nahneval a odmietol vojsť dnu. Jeho otec vyšiel von a prihováral sa mu, ale on odvetil: „Vieš, ako som pre teba celé tie roky otročil, ani raz som neuposlúchol tvoje príkazy a nikdy si mi nedal ani toľko, koľko som dostal za kozliatko, na hostinu s mojimi priateľmi. Ale teraz, keď sa objaví tento tvoj syn, po tom, čo prehýril tvoje peniaze so svojimi ženami, zabiješ preňho vykŕmené teľa. – „Chlapče môj,“ povedal otec, „ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. Ako by sme mohli neoslavovať tento šťastný deň?

Váš brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa. ~ Joshua Emmanuel Kristus

Pre mňa je toto najdôležitejšie podobenstvo. Obsahuje samotnú podstatu pravdy. Čo povedal syn svojmu otcovi? „Daj mi môj podiel na majetku. Čo je jeho majetok? Myseľ – všetko, čo je Myseľ, vrátane hmoty. ‘Mladší syn’ je duša prechádzajúca cez Ideu Ľudstva, Ideu Človeka. Starší syn je Archanjel. Aj on má svoj podiel na majetku, čo znamená, že Archanjeli tiež používajú Myseľ. Takže naši bratia, ktorí zostali s Otcom, majú svoj „podiel“ – a tým je Myseľ. Mladší syn“ – to znamená: ‘ľudské bytosti’ – míňa svoj podiel na ‘ nerozvážne žitie’ – na zážitky vo svetoch odlúčenia.

Ako to opisuje Joshua, Páni hmoty, Páni Oddelenia, ho mali za svojho otroka. Poslali ho, aby sa staral o ošípané. Čo sú to tie „prasatá“? Elementáli, ktorých vytvoril. A on bol ochotný jesť jedlo, ktoré jedli tie prasatá. To sa vzťahuje na špinavú kombináciu nízkych elementálov, ktorí znečisťujú myseľ a emócie. Sú to elementáli, ktorých Joshua nazval „hluchými a nemými duchmi“ (Marek 9 : 25) .

Potom sa však spamätal. „Čo to je, to, čo jem?” povedal si. „Čo sú všetky tie myšlienky a emócie, ktoré mám? Uspokojujú ma? Jem to isté jedlo ako prasatá. Rozhodol sa teda odísť a vrátiť sa k svojmu otcovi.

To je ďalší veľmi dôležitý bod. Celú dobu, čo premýšľal o týchto myšlienkach, to jeho otec vedel. Potom začal premýšľať, ako sa má k otcovi správať. ‘Som hoden byť jeho synom? Vrátim sa späť a dám sa do jeho služieb. Keď však urobil niekoľko krokov smerom k otcovi, ten sa k nemu vrhol a objal ho. Otec teda čaká na jeho návrat.

Čo povedal Otec? Povedal Archanjelom, aby ho obliekli do najlepších šiat, aké mal. „Si môj syn,“ povedal, “nie si sluha. Si syn! Čo sa rozumie pod slovom ‘sluha’? Elementáli Archanjelov, anjeli. To sú „sluhovia“. Dal mu svoje vlastné najlepšie šaty. Archanjelov nepripravil o ich najlepšie šaty. Potom mu na prst navliekol prsteň.

Archanjel dostane prsteň na prst až vtedy, keď sa vráti ako Sebarealizovaná Bytosť po tom, čo prejde ľudskou skúsenosťou. Mnohokrát som sa kontaktoval s Archanjelmi a snažil som sa, aby pochopili čas, ktorý my ľudia poznáme ako minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Odpovedali mi: „Nachádzame sa vo Večnom teraz. Chápu Večné Teraz, pretože vždy existovali „teraz“, existujú „teraz“ a vždy budú existovať „teraz“. Takže nerozumejú minulosti, prítomnosti a budúcnosti. To, čo ich zaujíma, je ich práca a Pravda, vyjadrujúca ich podstatu takú, aká je, bez toho, aby chápali čas.

Prsteň na jeho prste symbolizuje poznanie a pochopenie večnosti. Večnosť je pohyb bez začiatku a bez konca. Nekonečné Bytie je večný pohyb. Predpokladajme, že sa niekto pohybuje na prsteni, bude sa pohybovať večne bez toho, aby mal začiatok a koniec. To je zmysel večnosti. Ľudská bytosť, ktorá sa pohybuje na kruhu, môže pochopiť podstatu minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Ale pre bytosť v strede kruhu a pohybu – akou sú Archanjeli – neexistuje minulosť, prítomnosť a budúcnosť, iba Večné Teraz. V podobenstve o márnotratnom synovi sa jasne hovorí, že keď sa márnotratný syn vrátil domov, otec najprv obetoval dobre živené zviera, teda hmotné telo; „telo a krv nikdy nemôžu vlastniť nebeské kráľovstvo“ (1 Kor 15 : 50) . To je zrejmé. Potom mu otec dal najlepšie šaty, aké mal pre princa, tie isté šaty, aké mal Archanjel – starší brat. V tom medzi nimi nie je žiadny rozdiel. Keď však márnotratný syn dostal na prst prsteň, otec ho odlíšil od Archanjelov v nebi.

Takže „starší brat“ (čo znamená všetky rády Archanjelov) sa sťažuje: „Nikdy si mi neponúkol obetu. Archanjel však nikdy nemal hmotné telo, ktoré by mohol obetovať. Ako sme povedali, ‘vykŕmené teľa’ znamená hmotné telo. Jeho otec mu povedal: ‘Pracuješ ako pán živlov pre ľudí a pre zvieratá, ale tie nie sú tvoje. Nemáš teda čo zabíjať. On, môj mladší syn, sa však obliekol do hmoty. Obetovať, zabiť „vykŕmené teľa“ znamená zabiť zapletenosť s hmotou. Starší brat, Archanjel, sa nikdy nezotročil hmotou, takže nikdy nepotreboval obetovať ani ‘kozliatko’, aby sa oslobodil. „Tak prečo sa sťažuješ?“ spýtal sa Otec. „Všetko, čo mám ja, nie je aj tvoje? O nič, čo je tvoje, si nebol ochudobnený.

Archanjel nikdy nepoužíval Myseľ tak, ako ju používajú ľudia, projektujúc elementály, dobré a zlé. Takto sa ľudské bytosti učia lekcie, ktoré nakoniec vedú k ich návratu k Absolútnemu Bytiu, Otcovi, s vedomím a pochopením, aby boli prijaté ako dieťa Boha.